Po útokoch v nemocniciach posilnia hliadky aj tiesňové tlačidlá
Ministerstvo zdravotníctva pristúpilo po sérii brutálnych útokov na zdravotníkov ku konkrétnym opatreniam. Reaguje tak na prípad rakúskeho útočníka Franza Sch. na Kramároch aj na piatkový incident v Ružinove, za ktorým je 34-ročný Ír.
Štyri opatrenia pre štátne nemocnice
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) oznámil, že od piatka 23. októbra posilnia policajné hliadky pri urgentoch, ktoré budú sledovať rizikové situácie a okamžite zasiahnu proti násilnému správaniu. Rezort nechal po útoku na Kramároch zmapovať úroveň ochrany urgentov a dal vypracovať jednotný štandard ochrany zdravotníkov a pacientov. „Postupujeme v tom spoločne s ministerstvom vnútra a Policajným zborom,“ informoval Šaško.
Štátnym nemocniciam nariadil štyri opatrenia: tiesňové tlačidlá, zvukový alarm, preškolenie zamestnancov a pripravované posilnenie fyzickej ochrany a zásahových tímov vrátane kamerového dohľadu nad vstupmi a verejnými priestormi rizikových pracovísk.
Tiesňové tlačidlá sa majú rozšíriť a prepojiť na pult centrálnej ochrany alebo na bezpečnostnú službu. „Pomoc tak príde okamžite, počas celej prevádzky urgentného príjmu,“ priblížil Šaško. Presný termín rozšírenia nespresnil. Druhým opatrením je zvukový alarm, ktorý sa spustí po stlačení tiesňového tlačidla. Tretím krokom je preškolenie personálu, aby dokázal rozpoznať riziko, upokojiť situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť. „Školenia povedú certifikovaní lektori s praxou,“ pokračoval minister.
Ako sú vybavené nemocnice
Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici organizuje posledné dva roky školenia šetrnej sebaobrany a deeskalácie konfliktov. Má vnútornú ochranu (SBS), ktorú nedávno reorganizovali a doplnili jej kapacity aj výstroj. „Je vybavená aj vysielačkami. Aktuálne máme zavedený alert systém na infocentre a finalizujeme jeho zavedenie na oddelenie urgentného príjmu,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.
Lucia Čukanová zo súkromnej siete Agel priblížila, že bezpečnostné opatrenia v jednotlivých nemocniciach sa líšia v závislosti od ich veľkosti, prevádzkových podmienok a špecifických potrieb. „Niektoré zdravotnícke zariadenia majú zabezpečenú strážnu službu priamo v nemocnici, inde sú na vybraných pracoviskách k dispozícii bezpečnostné tlačidlá na privolanie pomoci. Dôležitou súčasťou prevencie je aj vzdelávanie zamestnancov,“ priblížila Čukanová.
Odborník: Policajt na každom urgente nie je riešenie
Odborník na bezpečnosť a analytik Martin Královič upozornil, že ochrana zdravotníckych zariadení naprieč Slovenskom nie je všade rovnaká. Zvýšenú hliadkovú činnosť na urgentoch kvituje, no postaviť policajta ku každému urgentu nepovažuje za najlepšie riešenie. „Nemyslím si, že či už štátny, alebo mestský policajt má stáť na každom urgentnom príjme, rohu každej ulice, pri každej škole či takzvanom mäkkom cieli,“ uviedol.
Nepretržitá niekoľko týždňov alebo mesiacov trvajúca prítomnosť policajtov v nemocniciach by bola podľa neho neudržateľná, keďže na to nepostačujú aktuálne personálne kapacity Policajného zboru. Stavil by na školenia personálu, stavebné úpravy priestorov a intenzívnu spoluprácu s políciou. Pomôcť by mohli aj technologické riešenia, ako kamery či poplachové tlačidlá na rýchle privolanie pomoci.
Pri typoch útokov treba podľa Královiča rozlišovať. „V posledných dňoch sme svedkami v priestore slovenských urgentných príjmov skôr agresie, výtržníctva spojeného s alkoholom alebo omamnými látkami. Nie je to plánovaný a cielený útok aktívneho útočníka na konkrétnych ľudí z personálu,“ ozrejmil. V takýchto prípadoch by odporučil zdravotníkom absolvovať kurzy deeskalácie napätia. „Nedovolil by som si tvrdiť, že riešením je učiť zdravotníkov sebaobranu,“ podotkol.
