Trumpov čas na vojnu vypršal. Kongres by ho mohol zastaviť – keby chcel
V súčasnej diskusii ohľadom amerického vojenského angažovania v Iráne sa objavuje zásadná otázka: má prezident Donald Trump právnu autoritu pokračovať vo vojenských akciách bez súhlasu Kongresu? Podľa zákona o vojnových právomociach z roku 1973 je nutné, aby prezident požiadal Kongres o súhlas s vojnovým nasadením do 60 dní od oznámenia vojny. Dátum tohto oznámenia v piatok uplynul, no Kongres zatiaľ nevykonal žiadne kroky, ktoré by tento stav zmenili.
Demokratickí senátori, medzi nimi Tim Kaine, sa pýtajú ministra obrany Petea Hegsetha na to, aké kroky plánuje prezident podniknúť v súvislosti so získaním potrebného súhlasu na vojnu proti Iránu. Túto otázku adresovali najmä v kontexte ostatných vojenských operácií a nedávneho útoku na iránsku školu, ktorý vyžiadal životy desiatok obetí.
Hegseth reagoval tvrdením, že aktuálne platí dohodnuté prímerie, ktoré, podľa jeho slov, pozastavuje lehotu na stiahnutie vojakov. Avšak demokrati poukazujú na to, že podobné interpretácie by mohli byť právne sporné a vytvárať vážne otázky týkajúce sa dodržiavania zákonov o vojnových právomociach. Kongres by mal byť kľúčovým hráčom v rozhodovaní o vojenských operáciách, no jeho možnosti sú obmedzené.
Podľa názoru expertov, ktorí rozoberajú aktuálnu situáciu, je nevyhnutné, aby Kongres konečne prevzal zodpovednosť za vojenskú angažovanosť USA. Zmienka o možnosti zrušenia vojnových právomocí prezidenta sa objavila aj v svetle nedávnych protestov občanov voči bezprecedentným vojenským krokom bez predchádzajúceho súhlasu zákonodarcov.
Taktiež sa poukázalo na to, že Trumpova rétorika sa v priebehu konfliktu menila. Spočiatku hovoril o „vojne“, no postupne prešiel k opatrnejšiemu termínu „vojenská operácia“, čo naznačuje jeho vedomie právnych obmedzení.
Skutočné otázky sa týkajú toho, či Kongres dokáže prekonať vnútorné rozdelenia a získať dostatočnú podporu na to, aby mohli zrušiť alebo upraviť právne pravomoci prezidenta, predovšetkým s prihliadnutím na očakávané voľby a politické dôsledky, ktoré by vojna v Iráne mohla mať na voľby v novembri.
Zatiaľ čo sa situácia vyvíja, mnohí analyzujú možné právne diery a argumenty, ktoré by mohli Trumpa ospravedlniť v prípade, že by sa vojenské operácie rozšírili. Kongres má ešte vždy moc zasiahnuť, avšak otázka pozostáva v tom, do akej miery sú zákonodarcovia ochotní postaviť sa proti prezidentovi a presadiť svoje autority v oblastiach, ktoré majú priamy dopad na zahraničnú politiku a vojenskú stratégiu USA.
