Ukrajinská rodina unikla z okupovaných Olešiek, otec je k prímeriu skeptický
Pred šiestimi týždňami Vitalij, jeho manželka Iryna, ich trinásťročný syn Vlad a ich mačka opustili mesto Olešky ležiace na ukrajinskom území okupovanom Ruskom. Chceli uniknúť tomu, čo považovali za istú smrť hladom. Vitalij, ktorý sa po vyčerpávajúcej ceste cez Rusko a Bielorusko vrátil na Ukrajinu, sa pozerá s hlbokou skepsou na dočasné prímerie vo svojom rodnom meste, ktoré sa má začať v utorok, aby umožnilo evakuáciu obyvateľov a doručenie zásob.
Rusko a Ukrajina dosiahli túto dohodu, ktorú v piatok oznámil Biely dom, za sprostredkovania prvej dámy USA Melanie Trumpovej a po ďalšom zapojení pápeža Leva XIV.
Po viac ako štyroch rokoch života pod ruskou okupáciou v meste ležiacom v blízkosti frontovej línie, kde prebiehajú prudké boje, nie je Vitalij optimistický, pokiaľ ide o to, či by prímerie mohlo vydržať dlho alebo či by sa humanitárna situácia mohla výrazne zlepšiť.
„Pokiaľ ide o prímerie, som voči tomu všetkému veľmi skeptický,“ povedal 55-ročný Vitalij, ktorý z bezpečnostných dôvodov nechcel uviesť svoje priezvisko, keďže jeho príbuzní stále žijú v okupovaných častiach Ukrajiny.
„Melaniu Trumpovú si veľmi vážim, ale ona nemá žiadny vplyv na diktátora (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ povedal, keď sedel v byte v Kyjevskej oblasti, kde sa jeho rodina dočasne usadila. Mnohí z tých, ktorí v Oleškách zostali, sú chorí alebo starší ľudia a presun by bol pre nich náročný, uviedol.
Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za humanitárnu krízu v Oleškách. Najväčšiu hrozbu pre civilistov predstavujú drony, keďže mesto sa nachádza v blízkom dosahu bezpilotných lietadiel oboch armád.
Keďže zásoby sa míňajú a cestu na sever blokuje rieka Dneper, niektorí obyvatelia prejdú pešo 20 kilometrov do najbližšej dediny, aby si zabezpečili jedlo a vodu. Trasu miestni obyvatelia nazývajú „cestou smrti“.
Dočasné prímerie v okolí Olešiek by sa malo začať 27. októbra o 03.00 h kyjevského času (02.00 h SEČ). Kyjev podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského dúfa, že sa podarí sprístupniť Olešky, zabezpečiť dodávky potravín a liekov a umožniť ľuďom opustiť túto oblasť. Podľa Kremľa budú môcť z Olešiek odísť všetci civilisti, ktorí o to budú mať záujem, pričom evakuácia by mala trvať najmenej niekoľko dní.
Olešky, malé mesto ležiace na ľavom brehu Dnepra oproti oblastnému centru Cherson, mali pred vojnou približne 24-tisíc obyvateľov. Podľa Monitorovacej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine tam stále žije približne 1 700 obyvateľov vrátane asi 35 detí.
Ruské jednotky okupujú Olešky od prvých dní invázie, ktorá sa začala vo februári 2022. Od zničenia Kachovskej priehrady v roku 2023 a následného zaplavenia časti regiónu je mesto do veľkej miery odrezané od dodávok tečúcej vody, elektriny, plynu a ústredného kúrenia.
S pokračujúcou vojnou sa humanitárna kríza prehlbovala. Približne v polovici minulého roka neustála hrozba dronových útokov prerušila zásobovacie trasy, čo viedlo k nedostatku potravín. Podľa obyvateľov sa situácia od konca mája tohto roka výrazne zhoršila.
Vitalij uviedol, že jeho rodina celé týždne prežívala na prísne odmeraných prídelových dávkach, pričom mala denne k dispozícii hrnček ryže alebo pohánky. Výnimočne si k nim pridali uhorku alebo paradajku zmiešanú s burinou, portulakou zeleninovou.
Počas letných mesiacov niektorí obyvatelia predávali zeleninu, ale pre väčšinu ľudí boli ceny nedostupné. Kilogram paradajok stál približne 1 500 rubľov (približne 16 eur). Na kúpu vajec bolo potrebné poznať správnych ľudí a desať vajec stálo okolo 3 000 rubľov (približne 33 eur), opísal Vitalij. Zemiaky podľa neho nikto nechcel predávať.
Rozhodli sa odísť po tom, ako si spočítali svoje skromné zásoby jedla a spomenuli si na minulú zimu, keď teplota v byte klesala na jeden až tri stupne Celzia. „Pozriete sa na to, čo zostalo zo zásob jedla, a uvedomíte si, že máte len jednu možnosť – vydať sa pešo na cestu alebo zomrieť hladom,“ povedal Vitalij.
Rodina sa 13. septembra pripojila k malej skupine ôsmich ľudí a vydala sa na cestu pešo. Prešli viac ako 20 kilometrov do dediny Radensk. Vzali si so sebou iba jesenné oblečenie, Vladovho plyšového medvedíka, svoju mačku a niekoľko rodinných fotografií.
Cesta bola zamínovaná a nad hlavami im lietali drony. Vitalij povedal, že na ceste videli ležať telo ženy.
Z Radenska sa autobusom vydali hlbšie do okupovanej časti Ukrajiny. Po zdĺhavom výsluchu prekročili hranicu do Ruska a napokon pokračovali do Bieloruska, odkiaľ sa 17. septembra vrátili na ukrajinské územie kontrolované Kyjevom.
Jedným z prvých nákupov rodiny bolo vrece zemiakov, aby mohli synovi pripraviť zemiakovú kašu.
„Dieťa bude chodiť do školy. My budeme pracovať. Manželka si potrebuje dať trochu do poriadku zdravie,“ povedal Vitalij. O svojej budúcnosti vyhlásil: „Buď narukujem do armády, alebo sa pokúsim nájsť si niekde tu prácu u výrobcov zbraní, aby som pomohol našej krajine poraziť jej nepriateľov.“
