Ľadová socha a klimatická refleksia
V prvých júlových dňoch minulého roka sa pred ministerstvom životného prostredia (MŽP) objavila ľadová socha ministra Tomáša Tarabu, stelesňujúca posolstvo organizácie Greenpeace Slovensko. Socha, zobrazená v životnej veľkosti, držala v rukách nápis „Klimatická kríza neexistuje“, čím organizácia najavo vyslovila vážne obavy o prístup ministra k aktuálnym problémom životného prostredia.
Nároky na klimatickú legislatívu
Brigita Schmögnerová, bývala ministerka financií, vo svojom vyjadrení apelovala na ministra, aby prevzal zodpovednosť za klimatickú krízu a začal ju brať vážne, vrátane vypracovania klimatického zákona a plánu adaptable opatrení. Na rozdiel od predchádzajúceho leta, tentoraz mohla organizácia sochu umiestniť priamo pred budovu ministerstva, a to v čase, keď problém klimatickej krízy už žiadal okamžitú pozornosť.
Ministerstvo a jeho postoj
Reakcia ministerstva bola sklamaním pre mnohých. MŽP uviedlo, že Slovensko nie je zodpovedné za klimatickú krízu a odporučilo Greenpeace protestovať voči tým, ktorí sú za ňu zodpovední. Týmto ministerstvo naznačuje, že otázky ohľadom klimatických zmien sú skôr politickým otázkam než problémom, ktorý je potrebné bezodkladne riešiť. Greenpeace však zdôrazňuje, že existujúce opatrenia už nestačia, a prioritou je teraz zamerať sa na to, ako odolávať dôsledkom klimatických zmien.
Pokles emisií a realita
Navyše, aj keď Slovensko zaznamenalo pokles emisií, tento fakt nie je výsledkom efektívnych politík, ale skôr málo optimálnej podnikateľskej situácie postkomunistického Slovenska. Polovica priemyslu, ktorá po roku 1989 skolabovala, totiž „pomohla“ dosiahnuť ciele EÚ v oblasti redukcie emisií skleníkových plynov. Ciele EÚ však zostávajú nezrealizovateľné bez nových časových a legislatívnych opatrení.
Vláda ignoruje klimatické zmeny
Vláda Roberta Fica, ktorá schválila nové ciele EÚ, zjavne ignoruje vážnosť klimatickej krízy. Presne pred rokom sa minister Taraba vyjadril, že Slovensko nebude podporovať ciele EÚ pre zmenu klímy, pričom mandát na to nemal, pretože väčšina republikanizmu taký nesúhlas nepodporila. Krok ministerstva žiaľ znamená, že klimatické zmeny sú v krajine viac-menej zanedbávané.
Ciele a plány na adaptáciu
Prieskum Eurobarometra z minulého roka ukazuje, že 84 % občanov považuje klimatické zmeny za vážny problém a 75 % respondentov podporilo ambíciu EÚ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Vláda však s touto ambíciou nesúhlasí, čo vedie k nedostatku iniciatívy a zdržiavaniu adaptačných plánov, čo je veľmi alarmujúce vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu.
Tragédia horizontu a politická realita
Mark Carney, bývalý guvernér Bank of England, varoval pred „tragédiou horizontu“, opisujúc problém, ktorým čelíme: politická elita je ochotná riskovať dlhodobé následky kvôli krátkodobým politickým cyklom. Slovenskí politici sa preto snažia ignorovať urgentnosť daných klimatických otázok, pričom by každým preddavkom mohli prispieť k náprave situácie.
Budúcnosť klimatickej politiky
Otázkou ostáva, či nový minister životného prostredia dokáže zmeniť zameranie a dosiahnuť dohodu ohľadom významu adaptačných opatrení medzi všetkými politickými stranami. Situácia je naliehavá a vyžaduje si pozornosť nielen z hľadiska legislatívy, ale aj praktického prístupu zo strany štátu, ktorý by prijímal potrebné opatrenia.
