Vedeli by ste zachrániť život bábätku? Prvá pomoc nemusí byť rovnaká ako pri dospelom človeku
Nikdy to nechceme zažiť, no je lepšie byť pripravený. Pri prvej pomoci platí zásadné: vždy je lepšie urobiť aspoň niečo, než vôbec nič. Zároveň však platí, že našou pomocou nechceme ešte viac ublížiť.
Ak poznáte zásady záchrany dospelého človeka, možno si myslíte, že pri malých deťoch sa postupuje rovnako. Nemusí to tak byť. Odborníci upozorňujú: deti nie sú menší dospelí. Pri resuscitácii záleží aj na tom, komu pomáhate.
Deti versus dospelí: ako postupovať pri záchrane života
Kým u dospelých je najčastejšou príčinou zastavenia obehu srdcový infarkt, u detí býva zväčša problém spojený s dýchaním. Ak dieťa nereaguje a je v bezvedomí, treba privolať záchrannú zdravotnú službu na čísle 155. Hovor s operátorom je vhodné prepnúť na hlasitý odposluch, aby mal volajúci voľné ruky a mohol preveriť dýchanie.
„Dýchanie vyšetríme záklonom hlavy a maximálne 10 sekúnd počúvame a sledujeme, či dieťa dýcha. Ak nie, vykonáme päť úvodných vdychov a začíname kardiopulmonálnu resuscitáciu. Ak sme KPR tréning neabsolvovali, oživujeme v pomere 30 stlačení hrudníka k dvom dychom do pľúc,“ inštruuje Patrik Brna, záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED.
Dieťa sa však nesnažíme zbytočne „nafúknuť“ vzduchom, pretože kapacita jeho pľúc je menšia než kapacita pľúc dospelého človeka. „Pri vdychovaní sledujeme hrudník dieťaťa a vdychujeme len toľko vzduchu, aby sa hrudník viditeľne nadvihol. Nezabúdame na záklon hlavy dieťaťa a na priestor na vyprázdnenie pľúc, rovnako ako u dospelého,“ ozrejmuje záchranár.
V prípade, že sa v okolí nachádza AED, teda automatický externý defibrilátor, použijeme ho.
Pri bábätku stláčame hrudník dvomi palcami alebo prstami
Pri bábätku začíname oživovať piatimi úvodnými vdychmi do pľúc, no pri stláčaní hrudníka postupujeme inak. „Hrudník mu stláčame dvomi palcami alebo prstami, a to na dolnej polovici hrudnej kosti do hĺbky približne jednej tretiny predozadného priemeru hrudníka,“ približuje Patrik Brna.
Deťom starším ako jeden rok stláčame hrudník jednou alebo obomi rukami. Vhodný spôsob musíme posúdiť individuálne podľa výšky a hmotnosti dieťaťa. „Platí však, že naše ruky musia byť vystreté v lakti a medzi jednotlivými kompresiami musí dôjsť k úplnému uvoľneniu tlaku,“ radí záchranár.
Ak je potrebné podať prvú pomoc dospelému človeku, oživujeme ho vždy obomi rukami. „Frekvencia stlačení hrudníka je rovnaká u detí aj dospelých, a to 100 až 120 stlačení hrudníka za minútu,“ vysvetľuje záchranár.
Rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami nie sú dôvodom báť sa zasiahnuť. Ak si laik nie je postupom istý, dôležité je privolať pomoc a spolupracovať s operátorom linky 155.
Kvalita resuscitácie sa dá merať
Správny postup a pravidelný tréning sú rovnako dôležité aj pre profesionálnych zdravotníkov. ZaMED preto dlhodobo sleduje kvalitu resuscitácií svojich posádok a výsledky využíva pri ďalšom vzdelávaní. Interný audit v roku 2026 ukázal, že zdravotníci pri náhlom zastavení krvného obehu postupovali v 92 % v súlade s najnovšími odporúčaniami ERC 2025. Do odovzdania v nemocnici prežilo až 27 % resuscitovaných pacientov, čo je nadštandardný výsledok, keďže celoeurópska štúdia EuReCa III uvádza prežitie na úrovni 12,3 až 25,5 %.
Ešte výraznejší výsledok dosiahli posádky v medzinárodne porovnávanej skupine pacientov, ktorí splnili kritériá veľmi vysokej šance na prežitie. Do nemocnice sa podarilo živých odovzdať 53 % z nich, teda viac ako každého druhého pacienta. Práve tento ukazovateľ sa používa na medzinárodné porovnávanie záchranných služieb a tento výsledok radí ZaMED medzi popredných poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby v Európe.
„Akákoľvek prvá pomoc je pre pacienta bez známok života lepšia ako žiadna. Zdokonaľujme sa preto v postupoch, ktoré dokážu zachrániť zdravie, či už ide o dospelých alebo deti,“ uzatvára Brna.
