Věra Chytilová provokovala komunistov a dobyla svet mužov
Věra Chytilová bola žena, ktorá sa nebála ničoho a nikoho. Provokovala divákov, narúšala zaužívané pravidlá a nebála sa otvárať témy, ktoré iní radšej obchádzali. V mužskom svete československej kinematografie si dokázala vybudovať rešpekt.
Detstvo a cesta k filmu
Narodila sa 2. februára 1929 v Ostrave do rodiny Františka Chytila, ktorý si prenajímal reštaurácie na železničných staniciach. Spolu s manželkou Štěpánkou prevádzkovali niekoľko pohostinstiev a napokon sa usadili v Olomouci. Pokojné roky narušili vojna a anexia Sudet, pre ktoré sa budúca filmárka dostala do prísneho prostredia kláštornej školy. Pôvodne nastúpila na architektúru v Brne, štúdium však nedokončila a odišla do Prahy, kde pracovala ako technická kreslička, laborantka a modelka. V roku 1953 začala pracovať vo Filmovom štúdiu Barrandov, kde si postupne vyskúšala prácu klapky, skriptky a asistentky réžie. V roku 1957 ju prijali na pražskú FAMU, kde študovala filmovú réžiu pod vedením Otakara Vávru ako jediná žena v ročníku. Medzi jej spolužiakov patrili Jiří Menzel, Evald Schorm, Juraj Jakubisko či Jan Schmidt.
Sedmikrásky a zákaz práce
Jej celovečerným debutom sa stal film O něčem jiném z roku 1963. Najväčší rozruch priniesli Sedmikrásky z roku 1966 o dvoch mladých ženách, ktoré sa rozhodnú správať rovnako bezohľadne ako svet okolo nich. Snímka s absurdným humorom a experimentálnou formou sa stala predmetom politického pobúrenia a jej uvedenie bolo odložené. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa možnosti Chytilovej výrazne obmedzili. Po filme Ovoce stromů rajských jíme jej trvalo približne osem rokov, kým mohla nakrútiť ďalší celovečerný film. Zostala vo svojej vlasti a odmietla aj ponuku odísť do Francúzska. Zlom nastal v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď sa obrátila priamo na prezidenta Gustáva Husáka a dostala súhlas na nakrútenie komédie Hra o jablko z roku 1977.
Porevolučná tvorba a súkromie
V roku 1992 nakrútila komédiu Dědictví aneb Kurvahošigutntág s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe. V roku 2000 získala Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českej kinematografii. Jej posledným celovečerným hraným filmom boli Hezké chvilky bez záruky z roku 2006. Prvým manželom Chytilovej bol fotograf Karel Ludwig, manželstvo trvalo približne tri roky. Jednou z najčastejšie spomínaných kapitol jej súkromia je údajný vzťah s hercom Milošom Kopeckým, ktorý mal trvať približne tri roky a skončiť sa pre zabudnutý osobný denník. Neskôr sa jej manželom stal kameraman Jaroslav Kučera, s ktorým mala dcéru Terezu a syna Štěpána. Zomrela 12. marca 2014 v Prahe vo veku 85 rokov.
