Vladimír Strmeň: 97-ročný veterán, ktorý stále vzdeláva mladú generáciu
Vladimír Strmeň, známy slovenský veterán, ktorý sa zúčastnil Slovenského národného povstania, aj vo svojich 97 rokoch pokračuje v šírení vedomostí o histórii a vojenských skúsenostiach medzi mladými ľuďmi. Jeho vytrvalosť a snaha o odovzdanie svojich skúseností prechádza formou besied na školách po celom Slovensku. Počas uplynulého roka sa zúčastnil viac ako stovky besied, kde sa podelil o svoj životný príbeh, úspechy, ale aj hrôzy vojny.
Strmeň, rodák zo Starých Hôr a trvalý obyvateľ Banskej Bystrice, sa previazal s najťažšími časmi konfliktu. Ako šestnásťročný narukoval do Povstania, kde prežil nepredstaviteľné situácie. Mnohí jeho rovesníci sa nestihli vrátiť domov, zatiaľ čo on dokázal prežiť a dnes je jedným z posledných, ktorí môžu autenticky rozprávať o vojnových zážitkoch.
Úspešné besedy a zvedavosť mladých
V súčasnosti sa Strmeň zúčastňuje besied s historikom a exriaditeľom Múzea SNP Stanislavom Mičevom a plukovníkom Pavlom Markom, ktorý sa zúčastnil misie v bývalej Juhoslávii. Tieto besedy sú organizované nielen na základných a stredných školách, ale aj v priestoroch múzea, kde sú zapojené viaceré školy naraz.
Strmeň si všimol, že mladí ľudia sú priamejšie zaujatí historickým diskurzom, keď to prednáša niekto, kto sa ho aktívne zúčastnil. „Keď sa zverejnia historické fakty, veď sú to len informácie, ale keď ich sprostredkuje niekto, kto ich prežil, vzbudzuje to oveľa väčší záujem,” hovorí. Tento osobný prístup vedie až k tomu, že počas školských prestávok ostávajú žiaci v triedach, aby sa dozvedeli viac.
Vzdelávanie s prvkami zaujímavosti
Strmeň sa snaží zaujímať svojich poslucháčov prostredníctvom zrozumiteľného a vizuálne pútavého naratívu. „Nechcem, aby si mysleli, že vojna je niečo romantické. Rozprávam aj o krutých scénach, ale snažím sa, aby to bolo podané pravdivo a zaujímavo,” dodáva. V rámci besied sa pýta žiakov na základné historické fakty, pričom niektorí z nich zo zábavnej stránky reagujú na otázky týkajúce sa vojnových konfliktov s neschopnosťou správne reagovať.
Jeho vyučovanie prebieha aj formou motivácie – za správne odpovede dostávajú žiaci lízatka a perá, čím sa snaží odmeniť tých, ktorí prejavia snahu dozvedieť sa o histórii viac.
Pamätníky hrôz vojny
Strmeňovo rozprávanie je veľmi presne spojené s osobnými zážitkami, ktoré prežil počas Povstania. Spomína na strašné scény z bojiska, napríklad na okamih, keď mu blízky priateľ utrpel zranenie po výbuchu míny. „Takéto zážitky nosím so sebou celý život,” konštatuje a dodáva, že boje, v ktorých sa zúčastnil, boli plné brutality a bezprostrednej smrti.
14. október 1944, keď sa Nemci vrhli na obrancov v obci Čremošné, ostáva nezabudnuteľným dňom v jeho pamäti. Zranenia, ktoré utrpel, mu pripomínajú traumy vojny, pričom prežil aj to, na čo takmer nikto nie je pripravený – smrť a zranenia svojich priateľov. Rany, ktoré mu ostali, sú symbolom jeho nezlomnej povahy a sily ducha, keďže sa napriek zraneniam vrátil späť do boja.
Nutnosť vzdelávať o histórii
Strmeň hovorí, že je dôležité, aby mladí ľudia mali základné znalosti o histórii svojej krajiny. V jeho prednáškach zdôrazňuje podstatné dátumy a udalosti, ktoré formovali Slovensko. Obsahuje aj diskusie o moderných vojnách a ich nebezpečenstvách. V súvislosti s hroziacou treťou svetovou vojnou upozorňuje: „Zbrane, ktoré sme mali my, sú už dávno v múzeách, ale moderné technológie sú zničujúce.” Je presvedčený, že skúsenosti z vojenského života môžu mladým pomôcť lepšie pochopiť význam slobody a pokoja.
Vladimír Strmeň je autentickým svedectvom doby, jej hrôz a unikátnych životných príbehov, ktoré ostávajú spojnicou medzi minulosťou a budúcnosťou. Jeho práca s mladými je významná, pretože podporuje záujem o históriu a jej významnosť vo formovaní moderného sveta.
