Vojna ako biznis a dilema Homo sapiens
V srdci Európy, kde sa obyvatelia dlhé roky vyhýbali ozbrojeným konfliktom, sa zjavila ilúzia, že údery zbraní sú rezervované iba pre vzdialené časti sveta. Tento pocit bezpečia bol však skôr výnimkou, než aby sa stal trvalým stavom. Mnoho mysliteľov, vrátane Francis Fukuyamu, vo svojom diele „Koniec dejín a posledný človek“ predpovedalo, že víťazstvo západného politického modelu prinesie šťastie a stabilitu. Avšak realita je diametrálne odlišná; globálne ekonomické rozdiely rozdeľujú svet a vyvolávajú napätie, ktoré môže v každom momente explodovať, rovnako ako letné burky vytvorené nepohodlnými podmienkami.
Prežívame dobu, kedy už neexistujúcich ideálnych národov. Globalizácia spôsobila, že aj vzdialení ľudia, slabo ovplyvnení vojnami, pociťujú blesky a počúvajú hromy konfliktov. Ich príčiny sú rôzne, avšak všetky vychádzajú z toho istého jadra: usporiadania spoločnosti, kde zisk prevažuje nad etickými a morálnymi hodnotami. V takomto systéme predátorské typy, či už v autoritatívnych, alebo demokratických formách vládnutia, hľadajú spôsob, ako profitovať bez nutnosti značného úsilia. Tak dôjde k manipulácii verejnej mienky a spoločnosť sa stáva zraniteľnejšou voči vojenskej agresii. Homo sapiens sa opäť správa ako vojnový recidivista.
Hoci máme prístup k historickým skúsenostiam, mnohí si ich nepamätajú, a dokonca aj literárne diela, ktoré vojnu odsudzovali, sa zdajú byť zabudnuté. Dielo „Živý bič“ od Mila Urbana, „Krvavé sonety“ od Hviezdoslava či Haškov Švejk sa stali symbolmi literárneho odporu voči vojne, no dnes sú ich posolstvá ako by sa rozplývali v zabudnutí. Hegel, významný európsky filozof, varoval pred ignoranciou minulosti, keď tvrdil, že národy sa ničomu z histórie nenaučili a častokrát opakujú rovnaké chyby. Tieto výroky sa ukazujú ako veľmi presné aj v súčasnosti.
Dnes sme svedkami neustáleho porušovania medzinárodného práva a vojenských operácií, ktoré sú často bagatelizované. Ak sa útok považuje za „správny“, je sprevádzaný obhajobou a zamlčovaním jeho negatívnych dôsledkov. Svet sa nachádza v neustálom napätí, pričom len malá časť populácie, zaujímajúca sa o obchod so zbraňami, na tomto násilí profituje. To vedie k šíreniu militantného myslenia aj v radoch bežných občanov.
Immanuel Kant vo svojom diele „K večnému mieru“ upozornil na to, že vojna generuje viac zlých ľudí, ako tých, ktorí jej podľahnú. Toto učenie sa ukazuje ako veľmi platné, napriek tomu sa zdá, že vo svete prevládajú síly, ktorým je vojna milá. Bez vykúpenia z tejto spirály konfliktu sa ťažko môže pozerať na svet s nádejou na lepší zajtrajšok.
