Kanada sa zatiaľ nerozdelí, voliči v Alberte odmietli nezávislosť provincie
Kanadskí separatisti utrpeli ťažkú porážku. Obyvatelia provincie Alberta v nezáväznom referende, ktoré sa konalo v pondelok, odmietli začať proces, ktorý by mohol viesť k odtrhnutiu provincie od Kanady. Zotrvanie v krajine podporilo až 76 percent voličov.
V referende sa nehlasovalo priamo o nezávislosti. Voliči len rozhodovali, či má vláda provincie Alberta začať právne kroky potrebné na vypísanie budúceho referenda o odtrhnutí od Kanady, ktoré by už bolo záväzné. Výsledok hlasovania tak separatistické snahy výrazne oslabil, ale neukončil. Suverenita bola iba jednou z desiatich otázok referenda, ďalšie sa týkali migrantov a ústavy.
„Obyvatelia Alberty urobili jasnú voľbu. Vybrali si jednotu, spoločnú budúcnosť a starostlivosť jeden o druhého,“ vyhlásil kanadský premiér Mark Carney. Výsledok je pre jeho vládu veľkým úspechom, a to práve v čase obchodného konfliktu s USA a napätia okolo budúcnosti kanadskej federácie.
Podobne sa vyjadrila aj premiérka Alberty Danielle Smithová, ktorá referendum vypísala napriek tomu, že sama suverenitu provincie nepodporuje. „Albertčania hlasovali za silnejšiu Albertu v zjednotenej Kanade,“ uviedla na sociálnych sieťach.
Snahy o odtrhnutie
Alberta patrí k najbohatším kanadským provinciám, najmä vďaka rozsiahlym zásobám ropy a zemného plynu. Časť jej obyvateľov federálnu vládu v Ottawe už dlho kritizuje za energetickú a klimatickú politiku, ktorú považuje za prekážku rozvoja miestneho priemyslu. Nevôľu vzbudzuje aj presvedčenie, že provincia prispieva do federálneho rozpočtu viac, ako by mala.
Separatistické nálady v minulosti posilnili aj spory o pandemické opatrenia. Tento rok sa napokon podarilo získať státisíce podpisov pod petíciu požadujúcu referendum. Smithová hlasovanie umožnila so zdôvodnením, že o budúcnosti provincie majú rozhodnúť jej obyvatelia. K hlasovaniu ju priviedol aj tlak separatistov v jej vlastnej konzervatívnej strane.
Alberta pritom nie je prvou kanadskou provinciou, ktorá rieši otázku odtrhnutia. Referendum o nezávislosti sa už dvakrát konalo v prevažne frankofónnom Quebecu, v rokoch 1980 a 1995. V oboch prípadoch si ľudia vybrali zotrvanie v Kanade, hoci výsledok druhého referenda bol veľmi tesný – proti osamostatneniu sa vyslovilo len 50,58 percenta voličov, čiže rozdiel predstavoval necelých 55-tisíc hlasov.
Nespokojnosť zostala
Výsledok hlasovania posilňuje Carneyho snahu udržať jednotu krajiny a otvára priestor na zmiernenie sporov medzi provinciou a federálnou vládou. Zároveň však ukazuje, že mnohí obyvatelia Alberty zostávajú nespokojní s fungovaním federácie.
Na pretrvávanie problému upozorňovali aj odborníci z Inštitútu Angusa Reida, ktorý sa zaoberá prieskumom verejnej mienky. Ako vyplýva z ich októbrovej štúdie, až 62 percent obyvateľov provincie očakáva, že tam separatistické hnutie nezanikne bez ohľadu na výsledok referenda.
Potvrdzujú to aj reakcie prívržencov odtrhnutia. „Nikam nejdeme,“ citoval portál CTV News Jeffa Ratha z iniciatívy Alberta Prosperity Project. „Vlani sme dominovali v diskusiách. Vzdelávali sme obyvateľov Alberty o výhodách nezávislosti a budeme v tom pokračovať,“ dodal.
Aj keď sa teda myšlienka nezávislej Alberty v hlasovaní nepresadila, spor o rozdelenie právomocí, príjmov z energetiky a vzťah provincie k Ottawe zostáva stále otvorený. Podľa odborníkov bude dôležité, aby federálna vláda nespokojnosť obyvateľov Alberty neignorovala, ale začala politickú diskusiu o tom, ako problémy riešiť. Inak hrozí, že sa separatistické hnutie bude posilňovať.
