Z cisárskych dvorov až do UNESCO: biele kone z Topoľčianok si získali obdiv celého sveta
Chov lipicanských koní v Topoľčiankach sa stáva čoraz väčším symbolom kultúrneho dedičstva Slovenska. Korene týchto majestátnych zvierat siahajú až do roku 1580, kedy habsburský arcivojvoda Karol II. založil žrebčín v Lipici v dnešnom Slovinsku, cielene za účelom vyšľachtiť ideálneho jazdeckého koňa pre svoju ríšu. V priebehu storočí sa lipican stal znakom elegancie a aristokratickej kultúry, pričom jeho charakteristická biela farba sa stala synonymom pre šľachtu.
Po vzniku Československa sa objavila potreba etablovať národný chovateľský základ. V roku 1921 sa v Topoľčiankach za pomoci žrebcov a kobýl z Lipice začal nový príbeh chovu lipicanov. S ich príchodom sa Topoľčianky postupne premenili na významné centrum plemena v Európe. Tu sa snažili zachovať a uchovať pôvodné rodiny a línie, ako Maestoso, Favory a ďalšie, ktoré sú dodnes súčasťou plemennej knihy.
Chov lipicanských koní nie je iba poľnohospodárskou činnosťou; ide o živú tradíciu, kde sa spájajú odborné zručnosti s kultúrnymi hodnotami. Táto tradícia bola tak cenená, že v novembri 2017 bola chovu lipicanov v Topoľčiankach udelená česť zapísania do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
V decembri 2022 sa stala tradícia chovu lipicanov súčasťou celosvetového kultúrneho dedičstva, keď boli zapísaná do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Týmto aktom sa potvrdila ich významná úloha nielen v európskej jazdeckej tradícii, ale aj v medzinárodnom kultúrnom kontexte, kde jednotlivé krajiny spoločne chránia genetické línie a tradície týkajúce sa chovu.
V súčasnosti Národný žrebčín Topoľčianky spravuje približne tristo koní, pričom viac ako polovicu z nich tvoria lipicani. Okrem uchovávania tradičných línií sa žrebčín zameriava aj na odborný výcvik a jazdecké ukážky, ktorými prezentujú krásu a náročnosť práce s týmito ušľachtilými zvieratami. Rôzne akcie, ako dni otvorených dverí alebo jazdecké predstavenia, ponúkajú pohľad na stáročnú symbiózu medzi človekom a koňom, ktorá prežila aj najtvrdšie politické zmeny a modernizáciu.
Lipican z Topoľčiank je nielen koňom, ale aj silným symbolom našej kultúrnej identity a tradície, pričom jeho zápis do UNESCO slúži ako medzinárodné uznanie dedičstva Slovenska. Vďaka tejto tradícii sa lipican stal živým dôkazom, že hodnoty a kultúra dokážu prežiť v súčasnosti a inšpirovať národy.
