Z raja utečencov sa stala pevnosť
Švédsko bolo celé desaťročia považované za jednu z najotvorenejších krajín Európy voči utečencom. Svoju azylovú politiku prezentovalo ako súčasť humanitárnej tradície a patrilo medzi štáty s najštedrejšími pravidlami. Za niečo viac ako desaťročie sa situácia zásadne zmenila. Dnes patrí švédska migračná politika k najprísnejším na kontinente.
Švédsko zaviedlo tvrdšie podmienky pre azyl, zlučovanie rodín, pracovnú migráciu aj získanie občianstva. Sprísnilo pravidlá deportácií a časť sociálnych dávok chce viac previazať s pobytom a prácou. Dnešná politika je výsledkom postupného obratu, ktorý sa začal počas migračnej krízy v roku 2015.
Rok, ktorý zmenil Švédsko
V roku 2015 požiadalo vo Švédsku o azyl viac ako 160-tisíc ľudí. Krajina tak prijala vyše 12 percent všetkých žiadostí podaných v Európskej únii, hoci predstavuje iba malú časť jej obyvateľstva. Mimoriadne vysoký bol aj počet maloletých bez sprievodu. Prišlo ich približne 35-tisíc, teda viac ako tretina všetkých takýchto žiadateľov v EÚ.
Prvou reakciou bola dohoda viacerých politických strán, ktorá sprísnila pravidlá udeľovania azylu aj zlučovania rodín. Neskôr pribudli dočasné kontroly na hraniciach a trvalé pobyty pre väčšinu utečencov nahradili povolenia na dobu určitú. Tieto opatrenia zavádzala ľavicová sociálnodemokratická vláda.
Nový politický konsenzus
Ďalší zásadný posun priniesli voľby v roku 2022. K moci sa dostala stredopravá koalícia premiéra Ulfa Kristerssona, ktorú v parlamente podporovali protiimigračne orientovaní Švédski demokrati. Základom spolupráce sa stala takzvaná dohoda z Tidö.
Od roku 2022 vláda postupne mení prakticky všetky oblasti migračnej politiky. Reformy sa týkajú prijímania žiadateľov o azyl, utečeneckej politiky, zlučovania rodín, pracovnej migrácie, občianstva, návratovej politiky, zadržiavania cudzincov aj prístupu k sociálnym dávkam. Oficiálnym cieľom vlády je nastaviť švédsku azylovú politiku čo najprísnejšie, ale zároveň zostať v hraniciach minimálnych požiadaviek práva Európskej únie a medzinárodného utečeneckého práva.
Tvrdé pravidlá
Prvé zmeny vstúpili do platnosti koncom roka 2023. Švédsko znížilo ročnú kvótu pre presídľovanie utečencov z 5-tisíc na 900 miest. Väčšina rozsiahlejších reforiem však bola prijatá až v rokoch 2025 a 2026.
Nárok na niektoré sociálne dávky vrátane rodičovských a prídavkov na deti má byť naviazaný na dĺžku pobytu a zamestnanie. Sprísňujú sa tiež podmienky získania švédskeho občianstva. Vláda zároveň výrazne znížila hranicu, pri ktorej možno zo Švédska vyhostiť cudzinca odsúdeného za trestný čin.
Počet žiadateľov prudko klesol
V roku 2025 Švédsko pri prvých žiadostiach zaznamenalo približne 6 700 žiadostí o azyl. Podiel kladne vybavených žiadostí dosiahol 23 percent. V prepočte na počet obyvateľov to bolo menej ako polovica priemeru Európskej únie.
Krajina sa tak za desať rokov posunula z jedného z najväčších príjemcov žiadateľov o azyl na obyvateľa k štátom s podstatne nižšími číslami. Švédsky migračný úrad očakával, že počet žiadostí bude ďalej klesať, približne na 4 200 v roku 2026 a 3 700 v roku 2027.
Politika prešla zmenami
Medzi hlavnými švédskymi stranami dnes existuje široká zhoda, že reštriktívny smer migračnej politiky by mal pokračovať. Sociálni demokrati, ktorí boli pri moci počas utečeneckej krízy v roku 2015, väčšinu reforiem súčasnej vlády aktívne alebo mlčky podporili.
Posun nastal aj vo verejnej mienke. Po utečeneckej kríze vzrástol podiel Švédov, ktorí podporujú nižšiu mieru prisťahovalectva, najmä v prípade utečencov. Švédski sociálni demokrati sa inšpirovali postupom dánskych sociálnych demokratov, ktorí pred voľbami v roku 2019 sľúbili zachovanie prísnych migračných opatrení.
