Za spaľovanie záhradného odpadu hrozí pokuta, výnimkou nie je ani vlastný pozemok
Na jeseň zostávajú po upratovaní záhrady kopy opadaného lístia, suché stonky trvaliek, pokosená tráva aj konáre po reze drevín. Kedysi bolo bežné všetko zhromaždiť a spáliť. Hoci sa s takýmto postupom možno stretnúť aj dnes, slovenská legislatíva ho zakazuje.
Nezáleží pritom na tom, či sa záhrada nachádza uprostred obce alebo na jej okraji, ani na tom, či pri pálení niekomu bezprostredne prekáža dym.
Pálenie záhradného odpadu zakazuje zákon
Podľa § 13 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je zakázané zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad spaľovaním s výnimkou zákonom vymedzeného prípadu, na ktorý bol vydaný príslušný súhlas. Zákon zároveň zakazuje spaľovanie komunálneho odpadu na voľnom priestranstve aj vo vykurovacích zariadeniach domácností.
Do biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad patria napríklad opadané lístie, pokosená tráva, odstránená burina, zvyšky rastlín či konáre vzniknuté pri údržbe drevín. Ministerstvo životného prostredia SR výslovne upozorňuje, že zákaz ich spaľovania sa vzťahuje aj na fyzické osoby. Vlastníctvo pozemku preto nepredstavuje výnimku.
Nejde pritom o nové opatrenie zavedené v roku 2026. Zákaz vyplýva zo zákona o odpadoch, ktorý platí už niekoľko rokov.
Znamená to, že v záhrade nesmiete ani opekať?
Nie. Zákaz spaľovania odpadu neznamená automatický zákaz každého ohniska alebo grilovania na súkromnom pozemku. Podstatné je rozlišovať medzi používaním vhodného paliva na prípravu jedla a spaľovaním materiálu, ktorého sa chce majiteľ záhrady zbaviť.
Pri bežnom opekaní možno použiť čisté, suché drevo určené na kúrenie alebo grilovanie, pokiaľ sú dodržané protipožiarne pravidlá a prípadné miestne obmedzenia. Ak však niekto zapáli kopu konárov po reze stromov s cieľom zlikvidovať záhradný odpad, nejde o rovnakú situáciu. Rovnako nie je prípustné prikladať do ohniska pohrabané lístie, pokosenú trávu či iný rastlinný odpad.
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi navyše zakazuje vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov, ako aj zakladanie ohňa na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu. Osobitné obmedzenia môžu platiť aj v období zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov.
Prečo je spaľovanie lístia problémom aj pre zdravie
Dym z horiaceho záhradného odpadu nie je iba nepríjemným zápachom. Najmä vlhké lístie, tráva a čerstvé rastlinné zvyšky horia nedokonale, pričom vznikajú jemné prachové častice, oxid uhoľnatý a ďalšie znečisťujúce látky.
Jemné častice môžu prenikať hlboko do dýchacích ciest a zhoršovať zdravotný stav ľudí s astmou či inými ochoreniami dýchacej sústavy. Citlivejšie môžu reagovať deti, starší ľudia a osoby s chronickými ochoreniami.
Pálením sa navyše stráca organická hmota, ktorá by sa pri vhodnom spracovaní mohla vrátiť do pôdy a podporiť jej úrodnosť.
Čo urobiť s lístím, trávou a konármi namiesto pálenia
Opadané lístie je vhodným materiálom na kompostovanie alebo prípravu listovky. V komposte je užitočné kombinovať ho s vlhkejšími materiálmi bohatšími na dusík. Hrubé vrstvy mokrého lístia sa môžu zlepovať, preto pomáha ich premiešanie alebo podrvenie. Zdravé lístie možno ponechať aj pod stromami a kríkmi, kde chráni pôdu a postupne sa rozkladá.
Pokosenú trávu možno pridávať do kompostu v tenších vrstvách a premiešavať so suchým materiálom. Veľké množstvo čerstvej trávy nahromadené na jednom mieste sa zle prevzdušňuje a môže začať zahnívať.
Konáre a drevnaté zvyšky je najpraktickejšie podrviť alebo zoštiepkovať. Získaný materiál možno použiť na nastielanie výsadieb alebo ako štruktúrnu zložku kompostu. Hrubšie zdravé drevo možno po vhodnej príprave využiť ako palivové drevo, nie však spaľovať na hromade ako odpad.
Ak nemáte možnosť materiál spracovať na vlastnom pozemku, môžete využiť obecný systém zberu biologicky rozložiteľného odpadu. Podmienky sa líšia podľa samosprávy. Niekde sú k dispozícii hnedé nádoby, inde sezónny zber konárov alebo zberný dvor. Pred odovzdaním je vhodné overiť, aké druhy odpadu konkrétne zberné miesto prijíma.
A čo rastliny napadnuté chorobami a škodcami?
Práve pri nich sa záhradkári často domnievajú, že spálenie je najbezpečnejším riešením. Zákaz však nemožno obísť len odôvodnením, že ide o chorý rastlinný materiál.
Nie všetky napadnuté rastliny sa musia likvidovať rovnakým spôsobom. Niektoré zvyšky možno bezpečne kompostovať, pri iných hrozí riziko pretrvávania pôvodcov chorôb alebo ich ďalšieho šírenia. Bežný domáci kompost totiž nemusí dosahovať dostatočne vysokú teplotu vo všetkých svojich častiach.
Pri výrazne napadnutom materiáli je preto dôležité zohľadniť konkrétnu chorobu alebo škodcu. Ak nejde o materiál vhodný na domáce kompostovanie, treba sa informovať o prípustnom spôsobe jeho odovzdania alebo zneškodnenia. Pri karanténnych škodlivých organizmoch a regulovaných inváznych druhoch môžu platiť osobitné pravidlá.
