Príliš „dokonalá“ kontrola cukru v krvi môže mať háčik
Ľudia s cukrovkou, ktorí sa snažia udržiavať hladinu cukru v krvi veľmi striktne v bezpečnom rozmedzí, môžu mať menej radosti zo života. Ukázal to nový výskum prezentovaný na výročnom zasadnutí European Association for the Study of Diabetes (EASD) v Miláne, ktorý odhalil zaujímavú súvislosť medzi kontrolou hladiny cukru v krvi a každodennou kvalitou života ľudí s cukrovkou 1. alebo 2. typu.
Vedci využili údaje zo zariadení na kontinuálne monitorovanie glukózy (CGM) a spojili ich s každodenným hodnotením kvality života. Ukázalo sa, že dni, počas ktorých hladina cukru v krvi viac kolísala, hoci stále zostávala v bezpečných medziach, boli spojené s lepšou kvalitou života nasledujúci deň než dni s prísnejšou kontrolou.
Podľa vedcov to môže naznačovať, že náročnosť príliš striktnej kontroly cukru môže niektorým ľuďom brániť v tom, aby si naplno užívali bežné aktivity a život. Výskum viedol profesor Dominic Ehrmann z Research Institute Diabetes Academy Mergentheim v Nemecku. Na Slovensku sa s cukrovkou lieči približne 355-tisíc pacientov, pričom zhruba 90 až 91 % z nich tvoria prípady cukrovky 2. typu.
Vedci sledovali ľudí deň po dni
Udržiavanie a zlepšovanie kvality života je jedným z hlavných cieľov liečby cukrovky. Vedci preto chceli zistiť, ktoré každodenné faktory môžu ovplyvňovať, ako sa ľudia s diabetom cítia.
V rámci štúdie PRO-MENTAL, financovanej German Centre for Diabetes Research, hodnotili kvalitu života každý deň počas 14 po sebe idúcich dní. Účastníci odpovedali na päť otázok: Cítil/a som sa veselý/á a v dobrej nálade. Cítil/a som sa pokojný/á a uvoľnený/á. Cítil/a som sa aktívny/á a plný/á energie. Zobudil/a som sa svieži/a a oddýchnutý/á. Môj každodenný život bol naplnený vecami, ktoré ma zaujímajú.
Okrem toho každý deň hodnotili aj kvalitu spánku, stres, náladu a množstvo energie. Vedci zároveň analyzovali údaje z CGM zariadení. Sledovali napríklad čas, počas ktorého bola hladina cukru pod bezpečnou hranicou, nad ňou, čas v normálnom rozmedzí a celkovú variabilitu glykémie.
Vedci analyzovali údaje od 400 ľudí s cukrovkou: 72 % malo diabetes 1. typu, 28 % diabetes 2. typu, 55 % tvorili ženy, priemerný vek bol 47 rokov. Následne pomocou štatistických modelov skúmali, či hodnoty cukru v krvi, spánok, stres, nálada a energia z jedného dňa dokážu predpovedať kvalitu života nasledujúci deň.
Lepšia kontrola aj väčšie kolísanie
Vyššia variabilita hladiny cukru v krvi počas predchádzajúceho dňa bola spojená s vyššou kvalitou života nasledujúci deň. Rovnako platilo, že viac času stráveného v normálnom rozmedzí glykémie bolo spojených s lepšou kvalitou života nasledujúci deň.
Naopak, čas strávený nad alebo pod bezpečným rozmedzím nevykázal štatisticky významnú súvislosť s kvalitou života nasledujúci deň. Výrazne sa prejavil aj spánok a energia – ľudia, ktorí sa lepšie vyspali alebo sa predchádzajúci deň cítili energickejší, mali nasledujúci deň vyššiu kvalitu života.
Zaujímavé však je, že hodnoty cukru v krvi počas rovnakého dňa neboli priamo spojené s kvalitou života v daný deň. Autori uvádzajú, že dni s väčším množstvom času v bezpečnom normálnom rozmedzí boli nasledované dňami s lepšou kvalitou života. To podľa nich potvrdzuje význam dobrej kontroly cukru pre celkovú pohodu.
Zároveň však našli ďalší, na prvý pohľad paradoxný výsledok: väčšie než obvyklé kolísanie cukru bolo tiež spojené s lepšou kvalitou života nasledujúci deň. Vedci pripúšťajú, že jedným z možných vysvetlení môže byť záťaž spojená s príliš prísnou snahou minimalizovať akékoľvek výkyvy glykémie. Niektorí ľudia môžu mať napríklad pocit, že kvôli potrebe dokonale kontrolovať cukor nemôžu bezpečne robiť určité aktivity, cestovať, športovať alebo spontánne meniť svoj denný režim.
Autori však zdôrazňujú, že výsledky neznamenajú, že ľudia s cukrovkou by mali zámerne nechávať cukor viac kolísať.
