Rakovina sa môže vrátiť. Jeden pravidelný návyk však môže toto riziko znížiť
Liečba rakoviny nemusí byť len o liekoch. Vedci upozorňujú na silu pravidelného pohybu. Štruktúrované cvičenie môže ľuďom s rakovinou pomôcť žiť dlhšie a predĺžiť obdobie bez ochorenia.
Vyplýva to zo súhrnu dostupných dôkazov, ktorý bol publikovaný online v časopise British Journal of Sports Medicine. Zistenia naznačujú, že prínosy z hľadiska prežívania a rizika návratu ochorenia boli najvýraznejšie pri ochorení v skorom štádiu, u ľudí, ktorí vykonávali aeróbne cvičenie alebo kombinovali aeróbne cvičenie so silovým tréningom, a u tých, ktorí dokázali vo svojom cvičebnom režime pokračovať.
Výskumníci upozorňujú, že rakovina sa vracia u 20 až 40 % pacientov, a to aj po štandardnej liečebnej operácii a chemoterapii. Hoci sa štruktúrované cvičenie bežne odporúča na zmiernenie únavy a zlepšenie fyzických funkcií a kvality života, jeho potenciál predĺžiť prežívanie a zabrániť návratu ochorenia zostáva podľa autorov predmetom diskusie.
V snahe posilniť dôkazovú základňu výskumníci prehľadali databázy vedeckých publikácií a hľadali randomizované kontrolované klinické štúdie publikované do konca roka 2025. Zamerali sa na štúdie, ktoré sledovali prežívanie a návrat ochorenia u dospelých s potvrdenou rakovinou, ktorí mali v rámci svojej starostlivosti zaradený štruktúrovaný cvičebný program.
Z pôvodne identifikovaných 123 štúdií splnilo stanovené kritériá 21 klinických skúšok zo Severnej Ameriky, Európy, Austrálie a Ázie. Celkovo sa ich zúčastnilo 8 449 ľudí, pričom 88 % tvorili ženy. Priemerný vek účastníkov bol 54 rokov (rozmedzie 47 až 76 rokov) a priemerná dĺžka sledovania bola 64 mesiacov (2 až 99 mesiacov). Najčastejšie skúmaným typom rakoviny bola rakovina prsníka, nasledovali rakovina čreva a rakovina pankreasu.
Súhrnná analýza údajov ukázala, že štruktúrované cvičenie bolo spojené s významným zlepšením celkového prežívania. Ľudia, ktorí cvičili v rámci svojej starostlivosti, mali v porovnaní s tými, ktorí necvičili, o 23 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia, o 17 % nižšiu pravdepodobnosť návratu ochorenia pred úmrtím, v samostatných analýzach o 18 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia z akejkoľvek príčiny a o 26 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu.
Neobjavili sa však jasné dôkazy, že by štruktúrované cvičenie predlžovalo obdobie pred zhoršením rakoviny alebo zvyšovalo pravdepodobnosť, že po štandardnej liečbe v tele nezostane žiadna invazívna rakovina.
Prieskumná analýza ukázala, že uvedené súvislosti boli výraznejšie u účastníkov, ktorí absolvovali aspoň 70 % svojho cvičebného programu. Odhady celkového prežívania vyznievali v prospech samotného aeróbneho cvičenia aj programov, ktoré kombinovali aeróbne cvičenie so silovým tréningom. Pri samotnom silovom tréningu sa jasná súvislosť nepreukázala. Výskumníci však upozorňujú, že tento výsledok vychádzal iba z jednej štúdie, ktorej sa zúčastnilo 129 ľudí.
„Aeróbne cvičenie podporuje systémovú kardiovaskulárnu kondíciu, mobilizáciu imunitných buniek a normalizáciu prekrvenia nádorov – mechanizmy, ktoré priamo súvisia so systémovou kontrolou nádoru,“ vysvetľujú vedci.
Prečo by cvičenie mohlo pomáhať?
Výskumníci uvádzajú niekoľko biologicky možných vysvetlení priaznivého účinku cvičenia na prežívanie pacientov s rakovinou a riziko návratu ochorenia. Cvičenie môže posilňovať imunitnú reakciu organizmu proti rakovine, zlepšovať prietok krvi v nádoroch, čo by potenciálne mohlo pomôcť účinnejšiemu pôsobeniu liečby, znižovať množstvo pohlavných hormónov cirkulujúcich v krvi, zvyšovať príjem glukózy svalmi, čím môže zostať menej glukózy dostupnej pre nádorové bunky, a pomáhať bunkám opravovať poškodenie DNA, čo by potenciálne mohlo obmedziť zmeny vedúce k agresívnejšiemu správaniu nádorov.
Výskumníci upozorňujú na viaceré obmedzenia svojich zistení. Účastníci z kontrolných skupín počas štúdií mohli začať prijímať zdravšie životné návyky, čo mohlo ovplyvniť výsledky. Výrazne sa tiež líšil typ, dĺžka a intenzita cvičebných programov zahrnutých do jednotlivých štúdií. Dôkazová základňa bola navyše výrazne založená na štúdiách pacientok s rakovinou prsníka, pričom existuje relatívne málo dôkazov týkajúcich sa pokročilých štádií rakoviny.
Napriek týmto obmedzeniam vedci dospeli k záveru, že metaanalýza poskytuje priame a kvantifikované dôkazy naznačujúce, že prínosy štruktúrovaného cvičenia môžu presahovať rámec podpornej starostlivosti a zasahovať do výsledkov tradične spájaných s terapeutickými intervenciami.
„Pozorované účinky závisia od kontextu a sú citlivé na spôsob navrhnutia a realizácie štúdií a na ich praktickú uskutočniteľnosť. Na základe týchto dôkazov môžu lekári rozumne odporúčať štruktúrované cvičenie ako súčasť onkologickej starostlivosti, pričom treba uznať, že dôležité otázky zostávajú nezodpovedané a prebiehajúce štúdie budú naďalej spresňovať jeho optimálne využitie,“ dodávajú vedci.
