Sucho pripravilo farmy o viac ako polovicu objemových krmív
Slovenskí chovatelia bijú na poplach. Extrémne sucho v tomto roku pripravilo farmy o viac ako polovicu objemových krmív a niektoré už začali znižovať stavy zvierat. V ohrození je nielen domáca produkcia bravčového a hovädzieho mäsa, ale aj potravinová sebestačnosť Slovenska.
Jedným z miest, kde sa ešte stále pasú stáda kráv a chovajú ošípané, je Poľnohospodárske družstvo Badín v okrese Banská Bystrica. V jeho areáli je približne dvesto kráv, ich počet sa však v poslednom období znížil o desať percent. Podpísalo sa pod to tohtoročné sucho a následná neúroda plodín slúžiacich ako krmivo.
„Situácia je katastrofálna. Sucho nám spôsobilo viac ako 50-percentné výpadky v objemových krmivách, či už ide o seno, senáže alebo kukuričnú siláž. Čaká nás preto veľmi ťažké obdobie,“ povedal predseda družstva Mojmír Haško.
Podľa jeho slov sa družstvo zatiaľ zameriava len na prísnejšiu selekciu v stáde a vyraďuje zvieratá, ktoré nie sú dobré z hľadiska úžitkovosti či reprodukcie. Ide však len o prvú fázu. O ďalšom postupe rozhodnú najbližšie mesiace a počasie. „Kľúčová bude jar budúceho roka. Všetko bude závisieť od toho, ako sa vyvinie počasie, a od toho, ako dlho nám vydržia zásoby. Pokiaľ sa však zopakuje rok, ako bol tento, tak to môžeme rovno zabaliť. Bude to konečná,“ načrtol Haško.
Chovatelia už predali alebo plánujú predať viac ako 10-tisíc zvierat
Chovatelia pod Kremnickými vrchmi nie sú jediní. Predaj zvierat či existenčné problémy riešia viacerí. Podľa septembrového prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa len v podnikoch zapojených do prieskumu uskutočnený a plánovaný predaj alebo vyradenie týkali 10 390 zvierat. Približne 3 800 zvierat už podniky predali a ďalších 6 700 predať plánovali.
„Najvýraznejšie je zasiahnutý hovädzí dobytok. Súčasný vývoj môže byť pritom iba začiatkom. Najväčší tlak na chovy očakávame počas zimných mesiacov, keď sa budú vyčerpávať vlastné zásoby krmív a podniky budú čoraz viac odkázané na ich nákup,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Podľa nej je osobitným rizikom strata reprodukčnej a produkčnej kapacity. Ak podnik predá dojnice, dojčiace kravy, vysokoteľné jalovice, bahnice alebo prasnice, nejde iba o krátkodobé zníženie počtu zvierat, ale o zásah do budúcej produkcie na ďalšie roky.
Sebestačnosť Slovenska pritom dlhodobo klesá. Podľa situačných a výhľadových správ rezortu pôdohospodárstva dosahovala v roku 2024 čistá sebestačnosť pri bravčovom mäse približne 25 percent a pri hovädzom mäse necelých 30 percent. V roku 2020 to bolo približne 47, respektíve 39 percent.
Za týmto vývojom stojí kombinácia slabšej domácej produkcie a rastúcej spotreby. Pri bravčovom mäse sa čistá produkcia medzi rokmi 2020 a 2024 výrazne znížila, zatiaľ čo spotreba vzrástla. Pri hovädzom mäse sa domáca produkcia znížila miernejšie, no spotreba rástla rýchlejšie a zvýšil sa aj dovoz.
„Áno, toto riziko tu reálne je. Tento extrémne suchý rok ho ešte znásobil. Samotní chovatelia sú roky v kríze, v dlhodobej strate, a to pri zvyšovaní nákladov súvisiacich napríklad aj s nákazovou situáciou zvierat,“ načrtla Holéciová. Poukázala aj na vyššie daňové zaťaženie a drahšie pohonné hmoty.
Ministerstvo vyčlenilo na kompenzácie 35 miliónov eur
Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje mechanizmus a podmienky poskytovania pomoci na kompenzáciu škôd spôsobených suchom, na ktorú vyčlenilo 35 miliónov eur. Peniaze by mali farmárom prísť na účty do konca roka.
„Ministerstvo v spolupráci s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou finalizuje práce na metodike a systéme poskytovania pomoci tak, aby finančné prostriedky mohli byť odoslané na účty poľnohospodárov čo najskôr,“ uviedol rezort.
Haško je však skeptický voči tomu, či bude tento objem dostatočný. „Áno, pomoc je nevyhnutná. V prvom rade sa však modlíme, aby bola voda. Bez nej v podstate nie je nič. Sucho sa síce teraz mierne zmierňuje, lebo padlo pár kvapiek. Rozhodujúce bude to, koľko zrážok padne na jeseň a aká bude zima,“ povedal.
Ministerstvo na čele s Richardom Takáčom (Smer) by chcelo tému sucha a nedostatku krmiva riešiť aj na európskej úrovni. „Slovensko tiež žiada Európsku komisiu o navýšenie poľnohospodárskej rezervy a jej využitie na pomoc poľnohospodárom zasiahnutým suchom a apeluje na poskytnutie maximálnej flexibility pri využívaní nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre poľnohospodárov,“ odkázal agrorezort.
