Úroky môžu opäť rásť. Guvernér NBS varuje pred drahšími energiami a návratom inflácie
Európska centrálna banka (ECB) môže potrebovať ďalšie zvýšenia úrokových sadzieb, pričom finančné trhy podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra naďalej podceňujú rozsah potrebných opatrení. Dôvodom je opätovné zrýchľovanie inflácie, pretrvávajúci energetický šok a rastúce náklady firiem.
Kažimír to uviedol v pondelok po rokovaní Rady guvernérov ECB. „Nazdávam sa, že otázka nestojí tak, či budú zo strany ECB potrebné ďalšie zvýšenia úrokových sadzieb, ale koľko ich ešte bude treba,“ povedal guvernér.
Energie sú podľa neho takmer o pätinu drahšie ako pred rokom. K inflačným tlakom prispieva aj slabší výmenný kurz eura voči doláru, ktorý predražuje dovoz, a mierny rast cien potravín. Čím dlhšie bude táto situácia trvať, tým väčšie je riziko, že sa vyššie náklady premietnu do širšej ekonomiky.
Upozornil, že dopyt a trh práce sú pokojnejšie ako počas inflačnej vlny v rokoch 2021 a 2022. Mzdy podľa neho nedobiehajú rast cien a širšie cenové tlaky zostávajú pod kontrolou. Za upokojujúce označil aj to, že ekonomika eurozóny rastie napriek dvom zvýšeniam úrokových sadzieb v tomto roku.
Varoval však pred predčasným optimizmom. Jadrová inflácia sa podľa neho nikdy nedostala na požadovanú úroveň a tohtoročný miernejší rast cien potravín sa môže zmeniť. Inflačné tlaky sa navyše môžu hromadiť skôr, než sa prejavia v oficiálnych štatistikách, pričom inflačné očakávania obyvateľov sa môžu zhoršiť ešte pred plošným zdražovaním.
„Ak by sme s našimi opatreniami čakali až na moment, keď budeme mať stopercentnú istotu, mohli by sme zareagovať neskoro,“ upozornil. Riziká pre infláciu podľa neho smerujú nahor, zatiaľ čo riziká pre hospodársky rast nadol. Slabší ekonomický rast pritom nemusí sám osebe viesť k spomaleniu inflácie.
Fiškálna politika síce tlmí niektoré bezprostredné inflačné riziká a podporuje dopyt, jej možnosti však nie sú neobmedzené. Pripomenul tiež rastúce náklady na financovanie vládneho dlhu.
Minulotýždňové rozhodnutie ECB ponechať úrokové sadzby nezmenené označil Kažimír za správne. Predchádzajúce dve zvýšenia sa podľa neho ešte len postupne premietajú do ekonomiky. Pauza však podľa neho neznamená, že sa banka blíži k dosiahnutiu svojho cieľa. Ďalšie rozhodnutia by mali vychádzať aj z nových ekonomických prognóz, ktoré ECB zverejní v decembri.
Kažimír však upozornil, že finančné trhy môžu stále podceňovať rozsah potrebného sprísňovania menovej politiky. ECB by podľa neho mala konať skôr, než si spoločnosť začne na vysokú infláciu zvykať.
