Inšpekcia zhodnotila prvé výsledky školskej reformy
Školská reforma má ambíciu zmeniť spôsob, akým sa deti učia – namiesto memorovania ich viesť k samostatnému premýšľaniu. Štátna školská inšpekcia sa pozrela na školy, ktoré nové kurikulum zaviedli medzi prvými. Navštívila 22 základných škôl zapojených do reformy v školskom roku 2023/2024 a sledovala vyučovanie v treťom ročníku.
Inšpekcia vykonala u tretiakov 265 hospitácií. Deti na sledovaných hodinách častejšie pracovali v skupinách, skúmali, hľadali vlastné riešenia a učili sa prostredníctvom projektov či zážitkových aktivít. Väčšina žiakov dokázala spolupracovať, prekonávať prekážky a vnímať chybu ako príležitosť na zlepšenie. Učitelia čoraz viac využívali metódy, ktoré deti vedú k samostatnému objavovaniu poznatkov.
Rezervy v kritickom myslení a individualizácii
Nie všetko, čo si reforma kladie za cieľ, sa darí rozvíjať rovnako. Inšpektori upozornili, že kritické myslenie a tvorivosť dostávali na hodinách menší priestor. Rezervy videli aj v prispôsobovaní úloh rozdielnym schopnostiam a potrebám detí.
Čo zmenila školská reforma
Reforma prináša menej memorovania a viac praktických zručností. Základná škola sa namiesto dvoch stupňov delí na tri cykly: prvý tvorí 1. až 3. ročník, druhý 4. a 5. ročník, tretí 6. až 9. ročník. Na konci každého cyklu sa hodnotí, čo sa deti naučili. Pribúda viac slovného hodnotenia, školy môžu naďalej používať známky alebo kombinovať oba spôsoby. Hodiny sa nemusia vždy striedať v 45-minútových intervaloch, deti môžu venovať viac času jednej téme v blokovej výučbe. Niektoré predmety sa spájajú do širších vzdelávacích oblastí a školy si vytvárajú vlastné vzdelávacie programy.
Testy odhalili problémy
Kriteriálne testovanie tretiakov malo preveriť úroveň matematickej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti po ukončení prvého cyklu. Uskutočnilo sa v minulom školskom roku na 12 vybraných základných školách, ktoré začali zavádzať nové kurikulum pred troma rokmi. Zúčastnili sa ho tretiaci zo všetkých krajov Slovenska okrem Bratislavského a Nitrianskeho kraja, spolu 315 detí, z toho 61 žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a 53 zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.
Práve pri časti žiakov z týchto skupín inšpekcia upozornila na medzery. Na jednej zo škôl na východnom Slovensku mali žiaci výrazné ťažkosti s čítaním a písaním. „Žiaci neboli schopní samostatne prečítať zadania ani pracovať s textom,“ uvádza inšpekcia v správe. Inšpektori na ďalšej škole pozorovali, že niektorým žiakom sťažovalo orientáciu v testových textoch aj čiernobiele grafické spracovanie testu. Vyskytli sa aj problémy so správnym zapisovaním odpovedí do určených hárkov. Inšpekcia preto odporučila prehodnotiť podobu testových materiálov tak, aby boli čitateľnejšie a prehľadnejšie.
Správa opisuje aj pozitívne skúsenosti. Väčšina detí pristupovala k testovaniu zodpovedne, pracovala samostatne a zostávajúci čas využívala na kontrolu odpovedí. Na jednej zo škôl všetci tretiaci ukončili matematický test pred stanoveným časom.
Výsledky testov zatiaľ nedávajú úplnú odpoveď
Samotné výsledky testovania zatiaľ nedávajú úplnú odpoveď na otázku, či reforma prináša lepšie vzdelávacie výsledky. Ministerstvo školstva avizuje, že jej prínosy bude sledovať postupne. Komplexnejší obraz podľa rezortu prinesie až obdobie, keď žiaci absolvujú celé deväťročné základné vzdelávanie podľa nového kurikula. Testovanie sa bude opakovať. „Jeho cieľom nie je vytvárať rebríčky škôl, ale identifikovať, čo sa žiaci už naučili a kde potrebujú ďalšiu podporu,“ uviedol rezort. Ministerstvo chce sledovať aj výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní PISA.
Učitelia nie sú spokojní
Zavádzať nový spôsob vyučovania nie je iba otázkou zmeny učebných osnov. Školy musia upravovať prípravu na hodiny a prispôsobovať organizáciu vyučovania. Na nedostatok času na prípravu a zavádzanie zmien upozornila v otvorených odpovediach skoro polovica opýtaných riaditeľov.
Ministerstvo školstva zdôraznilo, že reforma sa zavádza postupne už tri roky, aby mali školy dostatok času na prípravu a získanie skúseností. Viac ako 21-tisíc učiteľov absolvovalo programy inovačného vzdelávania. „Hovoriť pri takomto rozsahu podpory o zanedbanej príprave učiteľov jednoducho nezodpovedá faktom,“ uviedol rezort.
Takmer tretina riaditeľov spomenula aj nedostatočnú motiváciu alebo negatívny postoj časti pedagogických zamestnancov. Upozorňovali tiež na riziko zvýšenej pracovnej záťaže a vyhorenia učiteľov. Viac ako 30 percent riaditeľov poukázalo na nedostatočné priestorové vybavenie škôl. Inšpekcia konštatuje, že školy napredovali rozdielnym tempom, a preto treba hodnotiť pokrok každej školy s ohľadom na jej východiskovú situáciu.
