Ukrajina a pôžička od EÚ: Kritika a geopolitické dôsledky
Podľa analýzy sa Ukrajina dočká pôžičky vo výške 90 miliárd eur od Európskej únie na roky 2026 až 2027. Kyjev získa tieto prostriedky prostredníctvom zabezpečenia na kapitálových trhoch, pričom táto dohoda vznikla počas summitu EÚ v Bruseli. Zaujímavé však je, že krajiny ako Slovensko, Česko a Maďarsko si vyrokovali výnimky, čo znamená, že sa ich nebudú týkať spoločné garancie úveru. Tento krok Slovenska a Maďarska, reprezentovaný odmietaním podpory vojenskej pomoci EÚ pre Ukrajinu zo strany premiéra Roberta Fica, vyvoláva otázky o pozícii strednej Európy v kontexte ruskej agresie.
Juraj Majcin, bezpečnostný analytik z bruselského Centra pre európsku politiku, vyjadril, že je to smutný postoj od krajín strednej Európy, ktoré sú priamo ohrozené hybridnou vojnou zo strany Ruska. Ich odmietavý postoj je v kontraste s krajina ako Portugalsko alebo Španielsko, ktoré sa rozhodli podporiť dohodnutý mechanizmus financovania.
Postoj EÚ a jeho vnútorné dynamiky
Analytik upozorňuje na to, že hoci dohodnutý plán o pôžičke odráža vnútornú politiku EÚ a snahu o dosiahnutie kompromisov, je zároveň výsledkom slabostí. V Bruseli sa výrazne zohľadnili záujmy Belgicka, ktoré zahŕňajú zmrazené ruské aktíva, na čom však vláda nie je ochotná pristúpiť k ich použitiu. Rovnako aj postoj Nemecka, ktoré sa dlhodobo stavia proti spoločnému dlhusu, ukazuje, že krajiny sú schopné presadzovať flexibilitu, pokiaľ to slúži ich strategickým záujmom.
Rovnako sa zdôrazňuje fakt, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zdá byť spokojný s dohodou, pričom sa nezdalo, že by mu oklieštenie možností využitia ruských aktív veľmi záležalo. Prioritne hľadá najrýchlejšie financovanie na zachovanie svojich vojenských kapacít v súčasnej situácii vojny.
Geopolitické následky a signály do Moskvy
Majcin plánuje varovať pred tým, že EÚ poslal do Moskvy signál slabosti tým, že nesiahla po silnejších finančných nástrojoch, ako je použitie zmrazených ruských aktív. Tým, že sa rozhodla v zásade len požičať, posilňuje dojem, že unia nie je schopná konať rozhodne a efektívne. Tento pohľad môže byť pre Kremeľ povzbudzujúci, keďže očakával, že EÚ sa k svojim rozhodnutiam neodhodlá.
Rovnováha síl medzi Washingtonom a EÚ tiež bude kľúčová. Spojené štáty dlhodobo tlačili na využitie týchto zmrazených aktív na pomoc Ukrajine, a zdá sa, že tento tlak či už vyústenie z minulých vyjednávaní bude aj naďalej prítomný. Majcin predpokladá, že sa debata o ruských aktívach naďalej vráti, pretože to môže byť kardinálnou otázkou v rámci budúceho financovania Ukrajiny.
Zatiaľ čo niektoré krajiny strednej Európy sa pokúšajú oddeliť svoju politiku od spoločných európskych stanovísk, analytici považujú tento krok za nebezpečný a hrozbu pre stabilitu a bezpečnosť v regióne. Zostáva otázne, aké ďalšie dôsledky prinesie tento odmietavý postoj, najmä počas obdobia, keď je podpora pre Ukrajinu zásadná.
