Baťov lev nahneval Hitlera. Dnes stráži v Bratislave M. R. Štefánika
Pamätník Milana Rastislava Štefánika s bronzovým levom, ktorý drží československý štátny znak, pôvodne symbolizoval československú štátnosť. Za jeho vznikom sa skrýva spojenie s Tomášom Baťom a levom Césarom, ktorý žil v zlínskej zoo a stal sa predlohou monumentálnej sochy.
V januári 1931 sa v Přerove, kde zimoval rakúsky cirkus Rebernigg, narodilo mláďa berberského leva. Keď cirkus zavítal do Zlína, ukázalo sa, že pre slabší zrak na jedno oko nemôže vystupovať v manéži. Majiteľ cirkusu sa rozhodol poďakovať starostovi Zlína a priemyselníkovi Tomášovi Baťovi, ktorý cirkusu poskytol mestské pozemky na predstavenia, a daroval mu levíča. Baťa dar prijal a leva pomenoval César.
Kým mu v centre Zlína pripravili výbeh, levíča žilo v záhrade Baťovej vily. Voľne sa tam pohybovalo a získalo si priazeň podnikateľa aj obyvateľov mesta. César postupne vyrástol na majestátneho leva s hustou hrivou a stal sa hlavnou atrakciou prvej zlínskej zoo v parku pri zámku. Neskôr mu pribudla levia spoločníčka Betty. Malá zoo však nebola na chov takýchto zvierat ideálna a Césarov mohutný rev rušil obyvateľov. V roku 1934 preto zoo presťahovali za mesto na Tlustú horu.
Césarova životná úloha prišla v roku 1935. Český sochár Bohumil Kafka v tom čase pracoval na pamätníku Milana Rastislava Štefánika pre Bratislavu, ktorého súčasťou mal byť mohutný lev držiaci československý štátny znak. Predlohu pre jeho podobu našiel práve v Zlíne. Súťaž na Štefánikov pamätník vyhlásili už v roku 1928, no prvé kolo neprinieslo presvedčivý návrh. Do užšej súťaže prizvali sochára Bohumila Kafku a v roku 1931 ho poverili realizáciou. Štefánika stvárnil ako vzpriameného letca v leteckej kombinéze, nie v generálskej uniforme. Sochár sa so Štefánikom osobne poznal z čias pobytu v Paríži v rokoch 1904 až 1908 a pri práci mal k dispozícii aj jeho posmrtnú masku. Pôvodný návrh počítal so štyrmi pylónmi a štyrmi levmi. Napokon vznikla jediná monumentálna konštrukcia s bronzovým levom, ktorý držal štátny znak.
Nájsť vhodný model nebolo jednoduché. Cirkusové levy sa umelcovi zdali unavené a bez majestátnosti. Keď však navštívil Zlín a uvidel mohutného Césara, vedel, že našiel ideálnu predlohu. V septembri 1935 ho v špeciálnom železničnom vozni previezli do Prahy, kde mal stráviť približne pol roka. Sochár mu pripravil železnú klietku vo svojom ateliéri a pozoroval jeho pohyby, postoj aj svalstvo. Podľa stoviek skíc vytvoril veľký hlinený model, z ktorého následne vznikla sadrová forma na bronzový odliatok. Vo februári 1936 sa César vrátil do Zlína.
V roku 1938 sa bronzový lev usadil na takmer 15 metrov vysokom pylóne pred bratislavskou Redutou ako súčasť pamätníka M. R. Štefánika. Po Mníchovskej dohode na jeseň 1938 obsadila nemecká armáda petržalský breh Dunaja. Dňa 25. októbra navštívil Petržalku Adolf Hitler. Pri prechádzke v blízkosti kaviarne Au Café namieril ďalekohľad na Bratislavu. Jeho pozornosť upútal mohutný bronzový lev – symbol československej štátnosti. Podľa svedectiev vtedy vyhlásil: „Diese tschechische Katze muss weg!“ (Táto česká mačka musí preč!)
Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 sa osud pamätníka spečatil. V roku 1940 leva z pylónu odstránili. Nacisti ho chceli roztaviť a bronz použiť na výrobu zbraní. Skupina slovenských vlastencov však zasiahla a sochu tajne odviezla na hrad Devín, kde ju ukryli v starej hradnej hrobke. Neskôr ju presunuli do skladových priestorov. Vďaka tomu lev prečkal celú vojnu v úkryte. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa Štefánik stal pre novú moc neprijateľnou osobnosťou. V prvej polovici 50. rokov jeho sedemmetrovú bronzovú sochu strhli z podstavca a roztavili v hutiach.
Baťov lev César sa napokon vrátil do ulíc Bratislavy. Pri príležitosti 70. výročia vzniku Československa ho 28. októbra 1988 slávnostne odhalili pred budovou Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží ako súčasť Pamätníka československej štátnosti. Pôvodnú plastiku sa podarilo nájsť v roku 1987 v areáli hradu Devín. Hoci bola poškodená a neúplná, sochár Jozef Porubovič ju zreštauroval a doplnil podľa architektonického návrhu Ivana Salaya.
Definitívny návrat pamätníka v podobe vernej rekonštrukcie prišiel v roku 2009. Pri novej budove Slovenského národného divadla v komplexe Eurovea osadili jeho vernú rekonštrukciu. Na pylón sa vrátil pôvodný bronzový lev, ktorého predlohou bol César, a pod ním pribudla nanovo odliata socha Milana Rastislava Štefánika podľa Kafkovho originálu.
S príchodom nemeckej okupácie v roku 1939 sa začal koniec prvej zlínskej zoologickej záhrady na Tlustej hore. Vojnové roky priniesli nedostatok krmiva aj personálu. V roku 1940 sa v tlači objavili posledné správy o zoo a jej obyvatelia postupne putovali do iných zoologických záhrad. Spolu s nimi zmizol aj César. Ako sa skončil jeho život, zostáva dodnes záhadou.
