Diagnóza úpadku Slovenska: Od prázdnej pokladnice k prázdnej galérii
V súčasnosti má Slovensko pred sebou nelichotivý obraz budúcnosti, ktorého svetlo je zatemnené výrazným úpadkom v rôznych oblastiach. V najnovších predpovediach sa nielen domácich, ale aj zahraničných odborníkov, hovorí o stagnácii a slabom hospodárskom raste, pričom situácia sa prejavuje ako anemická a bez reálnych vízií na zlepšenie. Narastajúci dlh, ktorý Slovensko ťahá ako balvan, ho radí na najhoršie priečky v rámci celej Európskej únie, pričom konsolidačné snahy vlády, ktorá sa zdá bez koncepcie, len prispejú k zhoršeniu stavu.
História ukazuje, že obdobia prosperity, akými boli šesťdesiate roky, sa môžu znova otvoriť pre novú generáciu. V tejto ére sa vybudovalo niečo, na čo môžeme byť hrdí, no veľa toho dnes chýba. Kým hospodárstvo v šesťdesiatych rokoch stagnovalo, rýchlo sa rozvinulo po uvedení rozsiahlych reforiem. Naši predkovia verili v lepšiu budúcnosť, a hoci väčšina z nás si dnes na tieto dôvody nevie spomenúť, kultúrne dedičstvo tejto doby nám pomáha vyrovnať sa s kritikou dnešných realít. Knižná a filmová kultúra prekonala obmedzenia normalizačných období a dodnes ovplyvňuje naše vnímanie umenia a kultúry.
Architektonické dielo toho obdobia, ako sú budova rozhlasu a premostenie Slovenskej národnej galérie, sú dnes posudzované s obdivom, hoci v čase ich výstavby vyvolávali kontroverzie. Napriek tomu, ako ich dnes dokážeme zaplniť obsahom, je otázne, koľkí z nás si skutočne uvedomujú prednosti takýchto kultúrnych domov. V minulosti vznikalo v štúdiách, ako bolo Experimentálne štúdio, množstvo progresívnych iniciatív, ktoré mali medzinárodný dopad. Rádio Devín, ako významná platforma slovenskej kultúry, dnes čelí bezprecedentnej konkurencii prístupnejšej zábavy, pričom mnohí poslucháči hľadajú len obyčajnú pridanú hodnotu.
V rámci nedávnej redukcie programových obsahov, nový riaditeľ rozhlasu a jeho tím sa snažia ponúkať „vzdelávanie“, čo mnohým poslucháčom príde skôr ako návrat do minulosti. Po desaťročia starých reprízach ako kultúrne správy, sa poskytuje o poznanie menej relevantného obsahu. Kým Rádio Devín sa snaží nájsť spôsob, ako obstáť v dnešnej dobe, Slovenská národná galéria má omnoho ťažší údel. Pokles návštevnosti, ktorý postihol SNG v posledných rokoch, naznačuje, že verejnosť stráca záujem o ponuku, ku ktorej došlo práve po odchode predchádzajúceho vedenia galérie.
Ministerka kultúry sa snažila zmierniť obavy umelcov a divákov pri zmene riaditeľstva SNG, autorov známych svojou aktivitou. Po sérii neúspešných pokusov o zlepšenie stavu galérie sa javí situácia skutočne tragicky. Chodby galérie sú prázdne a verejnosť stráca záujem, zatiaľ čo ministerka sa snaží preňašovať zodpovednosť na iné subjekty, pričom sa sama odmieta pozrieť do zrkadla a akceptovať realitu. Využitie kultúrneho dedičstva z šesťdesiatych rokov ako parametrovej línie pre súčasné hodnotenie vedie ku kritike všetkých zodpovedných.
Vo svetle týchto udalostí je znepokojujúce, aká dôležitá je kultúra pre spoločnosť a ako naše politické a ekonomické rozhodnutia priamo ovplyvňujú kvalitu kultúrneho života. Keďže spomíname na rozkvet šesťdesiatych rokov, pomedzi jeho úspechy by sme mali začať premýšľať, čo sa dnes deje v našich galériách a umeleckých inštitúciách a čo všetko môžeme spraviť pre opätovné oživenie kultúrneho života na Slovensku.
