Izraelčania si volia parlament prvýkrát od útokov Hamasu a začiatku vojny v Gaze
V utorok o 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ) sa v Izraeli začali parlamentné voľby. Ide o prvé hlasovanie od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú 7. októbra 2023 rozpútalo palestínske militantné hnutie Hamas útokom na južný Izrael.
O opätovný mandát na riadenie krajiny sa uchádza najdlhšie slúžiaci premiér v histórii krajiny Benjamin Netanjahu. Jeho hlavným vyzývateľom je bývalý veliteľ ozbrojených síl Gadi Eizenkot. Podľa prieskumov verejnej mienky zverejnených v piatok sú preferencie vládnej koalície a hlavného opozičného bloku takmer vyrovnané.
Izraelčania si zvolia 120 poslancov parlamentu (Knesetu). Okrem medzinárodne uznaného izraelského územia budú môcť voliť aj v anektovanom východnom Jeruzaleme, na Golanských výšinách a v osadách na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Volebné miestnosti budú otvorené do 22.00 h miestneho času (21.00 h SEČ).
Do parlamentu sa na základe pomerného systému dostane každá strana, ktorá získa aspoň 3,25 percenta odovzdaných hlasov. Pre nízke kvórum je tradične v Knesete zastúpených množstvo politických strán. Prieskumy naznačujú, že po týchto voľbách by mandáty mohlo získať 11 až 13 politických subjektov. Skladanie a udržanie vládnych koalícií je preto v Izraeli náročné.
Netanjahuovej pravicovej koalícii sa ako jednej z mála v histórii Izraela podarilo dovládnuť do konca volebného obdobia. Občania môžu prvýkrát vo voľbách vyjadriť svoj názor na vývoj v krajine od 7. októbra.
Vpád Hamasu viedol k dva roky trvajúcej vojne v Pásme Gazy, ako aj izraelskej pozemnej operácii v južnom Libanone, k dvom útokom na Irán a konfliktu s jemenskými povstalcami húsíami. Vojenské praktiky židovského štátu, ako aj pokračujúca okupácia a útoky izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu odvtedy významne narušili povesť krajiny na medzinárodnej scéne a prehĺbili jej izoláciu. V utorkových voľbách voliči rozhodnú aj o tom, či sa Izrael bude naďalej uberať nacionalistickým, konzervatívnym a náboženským smerom alebo zmení kurz. Odpoveď nemusí byť jasná ešte celé týždne, keďže víťaz volieb bude musieť viesť náročné rokovania o zostavení vlády.
Dvoma najvýznamnejšími politickými subjektami sú Netanjahuova pravicová strana Likud a nová centristická strana na čele s Eizenkotom Jašar. Podľa najnovšieho prieskumu televízie Kešet 12 by Jašar získal 23 mandátov a Likud 21. Niektoré prieskumy však naopak favorizujú vládnu stranu. V prieskumoch o tom, kto je vhodnejší na post premiéra, má Eizenkot pred Netanjahuom stabilný náskok.
Jasné nie je ani to, ktorému bloku sa podarí zostaviť koalíciu. Netanjahuova vláda zložená z Likudu, krajne pravicových strán Židovská sila a Nová nádej, ako aj ultraortodoxných politických subjektov Šas, Jednotný judaizmus Tóry a Noam by mohla získať 49 až 55 mandátov. Na získanie väčšiny v parlamente je pritom potrebných až 61 poslancov.
Opozícia, ktorá síce v prieskumoch vedie, je však rozdelená. Centrista Eizenkot bude musieť presvedčiť pravicovú stranu Spolu bývalých premiérov Naftaliho Benneta a Jaira Lapida, ako aj zástancu tvrdej línie Avigdora Liebermana a lídra ľavicových demokratov Jaira Golana.
Prieskumy navyše naznačujú, že opozičný blok vládu nezloží bez podpory arabských strán. Vládnu koalíciu s nimi však už viacerí opoziční lídri vylúčili. Mobilizácia arabských voličov preto bude zásadná. Palestínčania s izraelským občianstvom, ktorí tvoria približne 20 percent obyvateľstva krajiny, tradične volia v menších počtoch oproti celonárodnému priemeru. Tento rok sa však očakáva, že účasť Arabov presiahne 60 percent.
Nie je preto vylúčené, že po voľbách nastane patová situácia, ktorá môže vyústiť do troch scenárov. Menšinovej vlády, tzv. vlády národnej jednoty po spojení strán z dvoch blokov alebo do vypísania nových volieb. O budúcom izraelskom kabinete tak pravdepodobne rozhodnú malé strany a to, či sa dostanú cez 3,25-percentnú hranicu alebo zostanú pred bránami parlamentu.
V prieskumoch verejnej mienky 21 percent Izraelčanov uviedlo, že prioritami sú pre nich ekonomika a rastúce životné náklady. Nasledujú povinná vojenská služba pre ultraortodoxných, dôsledky útoku zo 7. októbra a vojna proti Iránu.
