Keď deti odídu, zostanú dvaja cudzí ľudia? Prázdne hniezdo môže preveriť aj 20-ročné manželstvo
Ráno už netreba nikoho budiť do školy. Nikto nekričí z izby, že nevie nájsť čisté tričko, ani nečaká večeru po tréningu. V chladničke je menej jedla, v kúpeľni menej neporiadku a v dome viac ticha. Rodičia, ktorí sa celé roky prispôsobovali rytmu svojich detí, sa odrazu ocitnú v domácnosti sami.
Syndróm prázdneho hniezda označuje obdobie, ktoré súvisí s odchodom detí z domu. Nie je to diagnóza ani povinná zastávka každého rodiča. Kým niekto si novú etapu užíva, iný môže prežívať smútok, osamelosť, úzkosť alebo pocit straty zmyslu života.
Rodičovská úloha sa totiž rokmi stane prirodzenou súčasťou našej identity. Človek nie je iba partnerom, kolegom či priateľom. Je predovšetkým rodičom. Organizuje, zabezpečuje, pomáha, rieši. A keď deti dospejú a začnú žiť vlastný život, zrazu vznikne priestor, ktorý treba nanovo zaplniť.
O tom, čo sa deje v psychike rodičov, keď deti „vyletia“ z domu, hovorí psychologička Mgr. Viera Škopová z platformy MOJRA.
Deti môžu odísť z domácnosti, no neprestávajú byť našimi deťmi. Mení sa však spôsob, akým s nimi žijeme, rozprávame sa a trávime čas.
PhDr. Katarína Jandová v knihe Čo s načatým životom? hovorí: „Dá sa všeličo. Vyjsť si spoločne v sobotu na rodinný výlet, založiť tradíciu spoločných nedeľných obedov. Každá rodina má svoje špecifiká. Určite však treba udržiavať aspoň pravidelný telefonický kontakt. Je umenie odhadnúť správnu mieru a dosiahnuť, aby staré mamy neboli príťažou, ale aby sa na druhej strane nedostali do otrockej polohy voči vlastným deťom, ktoré si zvyknú, že keď zavolajú, babička hneď pribehne. Dnešné päťdesiatničky sa však chcú presadiť aj v práci a mnohé chcú ešte zúročiť pocit zrelej ženskej atraktivity.“
Odchod detí môže obnažiť aj problémy, ktoré boli dovtedy v úzadí. Dlhodobé odcudzenie, nevyriešené konflikty, rozdielne predstavy o budúcnosti alebo jednoducho skutočnosť, že partneri sa za roky zmenili.
Kým deti potrebovali každodennú starostlivosť, manželia mohli fungovať ako tím. Keď deti dospejú, už nestačí iba dobre organizovať domácnosť. Treba vedieť byť spolu.
Dvaja ľudia, ktorí spolu prežili desaťročia, nemusia mať rovnaké predstavy o tom, čo bude ďalej. Jeden chce cestovať, druhý chce mať pokoj a chodiť len do záhrady pri dome. Jeden túži po nových zážitkoch, druhý sa cíti byť unavený a konečne zvoľniť tempo s kamarátmi na pive.
Rozvod po dlhoročnom manželstve preto nemožno vysvetliť jednou príčinou. Odchod detí môže byť spúšťačom rozhodnutia, ktoré dozrievalo dlhšie. Ale môže byť aj príležitosťou, aby si dvojica uvedomila, že potrebuje pomoc.
Ak chcú partneri svoj vzťah znovu objaviť, môžu začať malými krokmi. Nie je potrebné okamžite plánovať veľkú romantickú dovolenku alebo si sľubovať, že všetko bude ako kedysi. Niekedy pomôže vyhradiť si čas, keď sa nerozprávate iba o povinnostiach, obnoviť spoločný záujem alebo nájsť nový, ísť spolu na prechádzku, večeru či výlet, hovoriť o tom, čo každého z vás trápi, zaujímať sa o partnerove predstavy o ďalšom živote.
Dôležité je neočakávať okamžitý návrat blízkosti. Ak sa problémy hromadili roky, nemožno ich vyriešiť jedným rozhovorom. A ak sa dvojica nevie pohnúť ďalej, môže byť užitočná párová terapia. Nie až vtedy, keď už niet čo zachraňovať, ale aj v čase, keď obaja cítia, že chcú svoj vzťah lepšie pochopiť.
Odchod detí prináša aj inú otázku: Kto som, keď už nemusím byť predovšetkým rodičom?
Možno ste kedysi radi maľovali, čítali, tancovali alebo chodili na turistiku. Možno ste mali priateľov, na ktorých ste vo víre rodičovstva nemali čas. Možno ste túžili cestovať, ale rodinný rozpočet a povinnosti to nedovoľovali. Teraz môže byť priestor niečo z toho obnoviť.
Pomôcť môže pravidelný pohyb, stretnutia s priateľmi, nová záľuba, kurz, cestovanie alebo obyčajná denná rutina, ktorá dá dňu pevnú štruktúru.
Smútok po odchode detí môže byť prirodzenou súčasťou zmeny. Ak však prázdnota, úzkosť alebo osamelosť trvajú dlho, zhoršujú spánok, zasahujú do každodenného fungovania alebo výrazne ovplyvňujú vzťahy, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Keď deti odídu, byt či dom sa zmení. Možno bude tichší, možno bude v ňom menej povinností a viac času. Ale nemusí byť prázdny v tom najdôležitejšom zmysle. Rodičovstvo sa predsa nekončí. Iba vstupuje do novej fázy.
A manželstvo sa tiež nemusí skončiť. Môže však potrebovať nový začiatok. Po rokoch starostlivosti o deti môže prísť obdobie, keď sa človek znovu učí žiť sám so sebou, so svojimi záujmami, túžbami a otázkami. A ak žije v partnerskom vzťahu, môže sa znovu učiť byť partnerom, nielen rodičom a starým rodičom.
Možno je to chvíľa, keď si konečne môžeme položiť otázku, na ktorú predtým nebol čas: Čo chceme robiť so svojím životom teraz? A ak sme dvaja, možno aj tú druhú: Čo chceme robiť spolu?
