Vedecké zistenia o mäse ako ochrane proti demencii
Nová švédska štúdia z Karolinska Institutet sa zaoberá zaujímavou hypotézou, že konzumácia mäsa môže mať pozitívny vplyv na kognitívne zdravie, najmä u starších ľudí s genetickým rizikom Alzheimerovej choroby. Rýchlym zhrnutím výsledkov je, že vyššia spotreba mäsa môže súvisieť s nižším rizikom demencie, ale nie pre každého.
Význam APOE génu
Štúdia ukazuje, že približne 30 % švédskej populácie sú nositelia variantov génu APOE 3/4 alebo APOE 4/4, ktoré sú spojené s vyšším rizikom vzniku Alzheimerovej choroby. Medzi pacientmi s touto diagnózou reprezentujú tieto varianty takmer 70 %. Starší ľudia s týmito genetickými predispozíciami, ktorí konzumovali viac mäsa, nemali zvýšené riziko demencie alebo kognitívneho úpadku.
Metodológia štúdie
Vo výskume sa monitorovalo viac ako 2 100 účastníkov vo veku nad 60 rokov počas obdobia až 15 rokov. Na začiatku štúdie nikto z účastníkov nemal diagnostikovanú demenciu. Vedci analyzovali vzťah medzi stravou a kognitívnym zdravím, pričom zohľadnili vek, pohlavie, vzdelanie a životný štýl. Zistilo sa, že tí, ktorí konzumovali relatívne veľké množstvo mäsa, nezaznamenali nárast rizika demencie ani kognitívneho úpadku.
Riziko pri nízkej konzumácii mäsa
Interesantne, jedinci s APOE 3/4 a 4/4, ktorí mali nízku konzumáciu mäsa, vykazovali viac než dvojnásobné riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí nemali tieto varianty génu. Tento fakt naznačuje, že strava a genetika môžu spolu veľmi úzko súvisieť, čím sa otvárajú otázky o prispôsobení výživových odporúčaní individuálnym potrebám.
Druh mäsa a jeho význam
Štúdia taktiež identifikovala, že konzumácia menej spracovaného mäsa je spojená s nižším rizikom demencie, bez ohľadu na genetické pozadie jedinca. Zistenia naznačujú, že vyšší príjem nespracovaného mäsa môže viesť k nižšej úmrtnosti u nositeľov rizikových génov.
Nutnosť ďalšieho výskumu
Hlavný autor štúdie, Jakob Norgren, poznamenáva, že hoci výsledky sú povzbudzujúce, ide iba o observačnú štúdiu a na potvrdenie príčinnej súvislosti sú potrebné ďalšie klinické výskumy. Zároveň vyzýva na potrebu prispôsobených odporúčaní založených na genetických predispozíciách jednotlivcov. Takéto personalizované prístupy k strave by mohli významne prispieť k prevencii demencie a zlepšeniu zdravia mozgu vo všeobecnosti.
