„Koľko tiel ešte nájdu?“ Sú dobité, vyzlečené a odhodené. Polícia nevie, či ženy brutálne vraždí iba jeden páchateľ
Séria brutálnych vrážd žien v oblasti Ekurhuleni pri Johannesburgu znovu otvorila v Južnej Afrike otázku násilia páchaného na ženách. Od júla tam našli telá deviatich zavraždených žien, väčšina z nich bola pred smrťou vystavená extrémnemu násiliu. Polícia zatiaľ nevie, či prípady spolu súvisia.
„Čo budeme robiť, netuším,“ hovorí Nokwanda Matshikiza, teta zavraždenej Dineo Motapaneovej. „Ale niečo sa musí zmeniť. Kvôli nám, kvôli všetkým ostatným ženám. Koľko ďalších tiel ešte nájdu, kým sa niečo stane?“
Tridsaťosemročnú matku dvoch detí naposledy videli živú v nedeľu. Neskôr našli jej dobité a čiastočne spálené telo v oblasti Ekurhuleni. Nokwanda opísala, ako bude musieť rodina vysvetliť jej smrť dcére. „Ako vysvetlíte dieťaťu, že jeho rodiča brutálne zavraždili, odhodili na pole a nechali tam ako kus odpadu? S tým sa nedá zmieriť,“ uviedla.
Dineo bola jednou z troch žien, ktorých telá našli v Ekurhuleni počas jedného týždňa. Medzi prvými obeťami bola 32-ročná predavačka Itumeleng Kekanaová. Jej telo našli v júli, 17 dní po tom, čo ju naposledy videli živú. Bolo silno dobité, čiastočne vyzlečené a odhodené na moste. Jej brat Themba Kekana uviedol, že rodina prežíva obrovský žiaľ. „Pozerám sa na jej malú dcéru a mám slzy v očiach. Žiadna rodina by nemala čeliť tomu, čomu čelíme my,“ povedal.
V súvislosti s vraždami bol zadržaný zatiaľ len jeden človek, a to dva dni po náleze prvého tela 15. júla. V prípadoch smrti Itumeleng, Dineo ani ďalších šiestich žien zatiaľ nikoho nezadržali. Väčšina obetí mala dvadsať alebo tridsať rokov. Polícia uviedla, že zatiaľ nevie, či pátra po sériovom vrahovi.
Juhoafrická komisia pre ľudské práva tento týždeň uviedla, že od apríla do júna bolo v krajine zabitých 569 žien, čo predstavuje v priemere šesť zavraždených žien denne. Ďalších 1 052 žien čelilo pokusu o vraždu. Situácia zvýšila tlak na vládu menej než rok po tom, ako ministri uznali rozsah problému a rodovo podmienené násilie označili za národnú katastrofu.
Amnesty International uviedla, že jedným z prvých krokov by malo byť uznanie femicídy ako samostatného trestného činu. „Každý deň, keď femicída zostáva neuznaná ako trestný čin, je zlyhaním pri riešení cieleného zabíjania žien,“ uviedla riaditeľka Amnesty International pre Južnú Afriku Shenilla Mohamedová. Podľa organizácie je femicída osobitne kriminalizovaná v 33 krajinách vrátane Gabonu a Maroka.
Prezident Cyril Ramaphosa tento týždeň prisľúbil, že pri vyšetrovaní vrážd v Ekurhuleni nenechajú „kameň na kameni“. Aktivistka za rodovú a sociálnu spravodlivosť Lebogang Ramofoko uviedla, že násilie voči ženám je prejavom širšieho spoločenského problému. „Telá čiernych žien boli v tejto krajine od nepamäti považované za postrádateľné, od kolonizácie až po apartheid,“ povedala.
V Kempton Parku, časti Ekurhuleni, kde našli päť z deviatich tiel, sa konali protesty organizované skupinou Girl2Woman Foundation. „Sme zarmútené a bojíme sa. Ak nás polícia už nedokáže ochrániť, vláda by mala zasiahnuť. Je jasné, že nie sme v bezpečí,“ povedala členka organizácie Lumka Maqhubelaová.
Dvadsaťročná Lerato Mziziová situáciu zhrnula jednoznačne: „V Južnej Afrike už ženy nie sú v bezpečí.“
