Prieskum volebných preferencií v januári 2026
Najnovší prieskum volebných preferencií, vykonaný agentúrou SCIO od 20. do 27. januára 2026, naznačuje, že ak by sa voľby do slovenského parlamentu konali v druhej polovici januára, hnutie Progresívne Slovensko by získalo 22,16 percenta voličských hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer so 15,5 percenta, zatiaľ čo hnutie Republika by si zabezpečilo 11,67 percenta hlasov.
Do parlamentu by sa ďalej dostalo aj Hnutie Slovensko s 7,82 percentami a Sloboda a Solidarita so 7,51 percentami. Na šiestej priečke by sa umiestnilo Hlas-SD so 7,19 percentami, nasledovane Kresťanskodemokratickým hnutím (5,76 %) a stranou Demokrati (5,74 %). Oproti tomu, pred bránami parlamentu by ostali strany ako Sme rodina so 3,82 percenta, Maďarská aliancia (3,58 %) a Slovenská národná strana, ktorú by volilo 3,37 percenta voličov.
Analytik Martin Klus podotkol, že s ohľadom na reprezentatívnosť prieskumu, ktorý mal štvornásobne väčšiu vzorku než slovenský štandard, sú odchýlky oproti decembrovému meraniu prevažne v rámci štatistickej chyby. Napriek tomu hnutie Slovensko zaznamenalo pokles, čo naznačuje blížiace sa zmeny v povolebnom usporiadaní.
Dynamika súčasného politického prostredia
V skratke možno povedať, že ak by sa výsledky prieskumu naplnili, strany vládnej koalície by nenašli dostatočnú podporu na zostavenie vlády. Smer by získal 28 kresiel, Hlas-SD 13 a Slovenská národná strana by sa do parlamentu nedostala. Pre zloženie stabilnej vlády by potrebovali podporu hnutia Republika, ktoré by obsadilo 21 mandátov. Koalícia tak ako aktuálne, by mala len 62 mandátov, čo nie je dostatok na väčšinu v Národnej rade.
Na druhej strane, ak by sa spojili Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita, mali by potenciál získať 74 mandátov, avšak stále by im chýbali hlasy na dosiahnutie väčšiny. Spolupráca s Hnutím Slovensko by im mohla zabezpečiť dodatočné mandáty, no táto situácia ostáva zatiaľ hypotetická.
Možné faktory ovplyvňujúce preferencie
Pokles preferencií niektorých strán, ako Smer, Republika alebo Slovenská národná strana, môže byť priamo spojený s nedávnymi udalosťami v parlamente a vonkajšími politickými faktormi, ako je aj diplomatická činnosť premiéra Roberta Fica. Ten sa stretol s Donaldom Trumpom, kde sa diskutovalo o kľúčových energetických dohodách, čo mohlo ovplyvniť verejný názor na vládnu koalíciu.
Okrem toho, aktuálna situácia na Ukrajine a jej dopady na medzinárodné vzťahy, predovšetkým týkajúce sa energetiky a bezpečnosti, môžu tiež formovať názor voličov. Analytici sa domnievajú, že pokles podporovaných strán môže byť dôsledkom negatívnych asociácií spojených s vojenskými konfliktmi a s nimi spojenými ľudskými a materiálnymi tragédiami.
Záver
Vzhľadom na stúpajúcu dynamiku pred voľbami je evidentné, že slovenská politika prechádza fázou zmien. Preferencie voličov sú predmetom, ktorý sa môže v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov ďalej vyvíjať. S návratom k rokovaniu v parlamente môže nastať posun v politickej scéne, a preto bude dôležité sledovať, ako sa vyvinú situácie a interakcie medzi stranami a ich voličmi v nadchádzajúcom období.
