Srdce sa môže meniť úplne bez príznakov. Vedci odhalili skryté riziko, ktoré mnohí podceňujú
Srdce nemusí upozorniť na problém bolesťou ani nepravidelným tepom. Niektoré zmeny sa v ňom môžu rozvíjať postupne, zatiaľ čo človek žije bez výraznejších zdravotných ťažkostí. Rozsiahly britský výskum naznačuje, že za časťou týchto zmien môže stáť chronický zápal.
Keď obranný systém zostáva v pohotovosti
Zápal je prirodzenou súčasťou obrany organizmu. Pomáha bojovať s infekciami a opravovať poškodené tkanivá. Problém môže vzniknúť vtedy, keď zápalová aktivita pretrváva aj bez bezprostredného ohrozenia. Takýto dlhodobý, často mierny zápal nemusí vyvolávať nápadné príznaky, no súvisí s viacerými chronickými ochoreniami.
Jeho možný vplyv na srdce skúmali odborníci z Imperial College London a britského MRC Laboratory of Medical Sciences. Výsledky publikovali v septembri 2026 v odbornom časopise European Journal of Preventive Cardiology.
Vedci analyzovali údaje z britskej databázy UK Biobank, pričom pracovali s rôznymi súbormi údajov pochádzajúcimi od celkovo 488 079 účastníkov. Zaujímalo ich, či existuje súvislosť medzi zápalom, genetickými predispozíciami, životnými podmienkami a fungovaním srdca. Na hodnotenie zápalovej aktivity využili krvný ukazovateľ GlycA. Získané výsledky následne porovnávali s vyšetreniami srdca magnetickou rezonanciou a údajmi o výskyte kardiovaskulárnych príhod.
Riziko bolo vyššie o 43 percent
Výsledky poukázali na súvislosť medzi vyššou zápalovou aktivitou a zmenami v stavbe a činnosti srdca. U ľudí s výraznejším zápalom vedci pozorovali menší objem ľavej srdcovej komory a menšie množstvo krvi vypudené pri jednom údere. Zaznamenali aj vyššiu srdcovú frekvenciu. Takéto zmeny môžu ovplyvniť schopnosť srdca účinne prečerpávať krv. Samy osebe však ešte neznamenajú, že človek trpí srdcovým zlyhávaním.
Najvýraznejší rozdiel sa ukázal pri porovnaní účastníkov podľa zápalových hodnôt. Pätina ľudí s najvyššími hodnotami GlycA mala o 43 percent vyššie relatívne riziko závažných kardiovaskulárnych príhod než pätina s najnižšími hodnotami. Ide o relatívne zvýšenie rizika, nie o tvrdenie, že 43 percent účastníkov dostalo infarkt alebo mozgovú príhodu.
Úlohu zohráva aj prostredie, v ktorom žijeme
Výskumníci identifikovali viacero faktorov spojených s vyššou zápalovou aktivitou. Patrili medzi ne fajčenie, množstvo tuku v oblasti trupu, psychická nepohoda a sociálno-ekonomické znevýhodnenie. Význam mali aj genetické rozdiely, ktoré môžu ovplyvňovať reakciu organizmu na vonkajšie podmienky.
Výsledky však neznamenajú, že samotný stres nevyhnutne poškodzuje srdcový sval. Štúdia bola pozorovacia, preto nedokáže potvrdiť priamu príčinnú súvislosť medzi všetkými sledovanými faktormi a zmenami srdca.
Dá sa nebezpečný proces zastaviť?
Vedci skúmali aj zápalové bielkoviny, predovšetkým zo skupín interleukínu-1 a TNF, ktoré by sa mohli podieľať na pozorovaných zmenách. O tom, že zápal predstavuje možný cieľ liečby, svedčí aj starší klinický výskum CANTOS. U pacientov po infarkte dokázala určitá dávka protizápalového lieku kanakinumab znížiť výskyt ďalších kardiovaskulárnych príhod. Liečba však prinášala aj zvýšené riziko smrteľných infekcií. Tieto výsledky preto nemožno považovať za dôkaz, že preventívne užívanie protizápalových liekov ochráni zdravých ľudí pred ochorením srdca.
Kým vedci hľadajú ďalšie možnosti prevencie, najväčší význam majú overené opatrenia. Americká kardiologická asociácia odporúča pravidelný pohyb, nefajčenie, dostatok spánku, vyváženú stravu a kontrolu krvného tlaku, cholesterolu i hladiny cukru v krvi.
Britský výskum pripomína dôležitú skutočnosť. Neprítomnosť príznakov ešte nemusí znamenať, že v srdci neprebiehajú zmeny. Práve preto má prevencia zmysel dávno predtým, než sa objavia prvé ťažkosti.
