Slovenská ekonomika zaostáva za susedmi. Firmy kritizujú vládu, že nepodporuje rast
Slovensko sa dlhodobo trápi s pomalým hospodárskym rastom a mnohí politici či odborníci to vysvetľujú slabou kondíciou Nemecka. Čísla však ukazujú, že susedné krajiny s rovnakou väzbou na nemeckú ekonomiku rastú výrazne rýchlejšie. Ekonómovia preto upozorňujú, že príčiny treba hľadať aj doma.
Firmy po ostatnom rokovaní tripartity kritizovali, že kabinet neprijíma opatrenia na podporu ekonomického rastu. Podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza ministerstvá z 250 návrhov zamietli 150 a ďalších sto je v riešení alebo tesne pred zamietnutím.
„Nemyslíme si, že v čase, keď parlament zasadá možno posledný raz, možno predposledný raz, je ešte reálna šanca, že niektoré z tých návrhov by aj fakticky prešli do legislatívy a uzreli svetlo sveta,“ uviedol Lasz.
Vláda začiatkom júna schválila prvý balík prorastových opatrení. Mali priniesť menej byrokracie, jednoduchšie zakladanie eseročiek či ľahší príchod zahraničných pracovníkov. Najviditeľnejšou zmenou je nižšia spotrebná daň z elektriny pre vybrané priemyselné podniky, z 1,32 eura na 50 centov za megawatthodinu.
Drahšie opatrenia mala vláda otvoriť na jeseň spolu so štátnym rozpočtom, čo sa nestalo. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) vyhlásil, že rozsiahle prorastové opatrenia by štátny rozpočet stáli miliardy eur a prehĺbili deficit. Schválený rozpočet na budúci rok počíta s deficitom 4,94 percenta HDP.
Susedia nám utekajú
Zamestnávatelia upozornili, ako Slovensko zaostáva za susedmi. Podľa generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka rastie Česko dvakrát a Poľsko štyrikrát rýchlejšie. „Čiže nie všetko je len otázka geopolitickej situácie a externých faktorov, vývoja v Nemecku a podobne,“ skonštatoval.
Podobne to vidí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Nemecko je podľa neho najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska, no nejde o jediný dôvod slabého rastu. Slovensko v minulosti rástlo o päť až šesť percent ročne, kým Nemecko o jedno až dve percentá. „Takisto to vidíme na Česku aj Poľsku, pre ktoré je Nemecko takisto kľúčový odberateľ, ale dokážu rásť oveľa rýchlejšie než my,“ povedal Šuster.
Potvrdzujú to údaje Eurostatu. Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku medziročne vzrástla o 0,9 percenta. Česká o 1,9 percenta, maďarská o 1,7 percenta a poľská o 3,8 percenta. Slovensko zaostalo aj za Nemeckom, ktoré pridalo 1,0 percenta. Priemer Únie bol 1,4 percenta.
Česi sú na Nemecku závislí ešte viac ako my. Do Nemecka smeruje približne 30 percent českého vývozu. Slovensko vlani vyviezlo do Nemecka tovar za 23,7 miliardy eur, čo je 21,3 percenta celého vývozu. Analytik Inštitútu finančnej politiky Richard Kubas upozorňuje, že konečný dopyt z Nemecka tvorí vyše šesť percent pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky.
Nemecko ako argument
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) sa na Nemecko odvoláva dlhodobo. Už v roku 2019 spomalenie pripísal situácii v Nemecku ako najväčšom obchodnom partnerovi. Vo februári pri prognóze pripomenul clá, obchodné vojny aj verejné financie po predchádzajúcich vládach. „Slovensko je výrazne ovplyvnené tým, čo sa deje v Nemecku, Rakúsku,“ zdôraznil Kamenický.
Nemecko sa medzitým začalo dostávať z najhoršieho. Berlín začiatkom októbra zvýšil odhad tohtoročného rastu z 0,5 na 1,3 percenta.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že nejde o problém napojenia, ale o pozíciu Slovenska v ňom. Krajina je napojená najmä na výrobnú časť hodnotového reťazca, kým strategické rozhodnutia, značky, softvér a veľká časť marží zostávajú inde. „Sme automobilová ekonomika, ale nie automobilová centrála,“ upozorňuje Kočiš.
Šuster stratu rastu vyčísľuje. Slovensko rastie o necelé percento ročne, hoci potenciál odhaduje na zhruba tri percentá. Chýbajúce dve percentá delí na dve časti. Asi percento ide na vrub zahraničným šokom, ako drahá ropa a plyn, americké clá či strata trhov pre čínsku konkurenciu. Druhé percento si podľa neho Slovensko spôsobilo samo. „Asi jedno percento pomalšieho rastu je dôsledkom domácich politík, najmä konsolidačných opatrení veľmi nepriateľsky nastavených k rastu, zvyšovaniu korupcie, zhoršovaniu podnikateľského prostredia, znižovaniu predvídateľnosti,“ dodáva expert.
