USA zvažujú ďalšie vojenské údery proti Iránu, experti naznačujú možný termín
Spojené štáty zrejme pripravujú obnovenie rozsiahlych vojenských úderov proti Iránu. Podľa odborníkov by k nim mohlo dôjsť po amerických kongresových voľbách 3. novembra. Washington a Teherán sa v ostatných týždňoch sústreďujú predovšetkým na útoky proti obchodným plavidlám a námorné blokády.
Od začiatku septembra ani jedna strana nepodnikla rozsiahle útoky na pozemné ciele, situácia sa však môže čoskoro zmeniť. Americký prezident Donald Trump v piatok pripustil ďalšiu vojenskú operáciu, ak Irán nepristúpi na dohodu. „Možno podnikneme ďalšiu malú Epic Fury,“ vyhlásil s odkazom na názov americkej operácie, ktorá sa začala koncom februára.
Na prípravy novej vojenskej kampane podľa expertov poukazuje viacero signálov. Suzanne Maloneyová, riaditeľka programu zahraničnej politiky v Brookings Institution, upozornila na presuny ďalších amerických jednotiek a vojenskej techniky na Blízky východ, varovania pre amerických občanov v regióne aj zvýšenú pohotovosť izraelských síl. „Teraz počítam s pravdepodobnosťou útokov krátko po voľbách,“ uviedla. Podľa nej Trump nemá dôvod začínať novú ofenzívu pred hlasovaním, keďže vojna proti Iránu je medzi Američanmi nepopulárna a prudký rast cien pohonných hmôt môže poškodiť jeho Republikánsku stranu.
Možnosť obnovenia útokov pripúšťa aj Jason Campbell z Middle East Institute. Poukázal na plánované vyslanie lietadlovej lode USS Theodore Roosevelt, ktoré by mohlo dočasne zvýšiť počet amerických úderných skupín lietadlových lodí v regióne na tri, aj na presun ďalšej expedičnej jednotky námornej pechoty. Izraelské bojové lietadlá navyše podľa neho nedávno uskutočnili demonštráciu sily pripomínajúcu predchádzajúce útoky na Irán. Presný termín prípadnej ofenzívy je však podľa Campbella nemožné predpovedať. Americký veľvyslanec v Turecku Tom Barrack medzitým pripustil, že Washington by mohol na Irán zaútočiť už počas tohto víkendu.
Teherán reagoval na rastúce hrozby ostrým vyhlásením. Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Alí Abdolláhí v sobotu podľa štátnej televízie vyhlásil, že americké vojenské plavidlá nemajú v Perzskom zálive miesto. „Za žiadnych okolností a nikdy nedovolíme americkým vojenským lodiam vstúpiť do Perzského zálivu,“ povedal. Na adresu amerického prezidenta dodal: „Americký prezident môže len snívať o tom, že uvidí ozbrojené sily vstúpiť do Perzského zálivu. Tento sen si vezme do hrobu.“
Napätie sa sústreďuje najmä na Hormuzský prieliv, ktorým v čase mieru prechádzala približne pätina svetovej prepravy ropy a plynu. Irán od vypuknutia vojny 28. februára obmedzuje lodnú dopravu a od plavidiel požaduje povolenie na prechod. Spojené štáty v odvete zaviedli blokádu iránskych prístavov a lodí. Iránske Revolučné gardy v piatok oznámili, že dva supertankery prevážajúce spolu viac ako 4,5 milióna barelov ropy zostali opustené na mori po tom, ako v prielive narazili na míny. Podľa gárd výbuchy vyradili ich strojovne a spôsobili rozsiahle požiare. Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.
Odborníci však pochybujú, že by ďalšia vojenská eskalácia dokázala ukončiť konflikt. Campbell upozornil, že poškodenie amerických základní v regióne výrazne komplikuje prípadnú pozemnú operáciu, ktorá by si vyžadovala nasadenie tisícov až desaťtisícov vojakov. Maloneyová zase pripomenula, že predchádzajúce útoky už vážne poškodili väčšinu konvenčných vojenských cieľov v Iráne, takže nová kampaň by mohla vo väčšej miere zasiahnuť civilnú infraštruktúru a obyvateľstvo. „Od začiatku je to vojna, ktorú nemožno ukončiť ďalšou eskaláciou ani na jednej strane,“ zdôraznila. Campbell dodal, že iránsky režim už preukázal ochotu znášať rozsiahle škody a ďalšie bombardovanie pravdepodobne zásadne nezmení jeho postoj.
