Švajčiari stratili trpezlivosť s Nemcami. Ich vlak otočili ešte na hranici
Vlak mešká trinásť minút. Pre väčšinu železničných spoločností je to malá nepríjemnosť. Vo Švajčiarsku to však môže znamenať, že sa cestujúci na svoju cieľovú stanicu vôbec nedostanú.
Švajčiarsky železničný dopravca SBB začal meškajúce nemecké diaľkové vlaky nepúšťať ďalej do svojej siete. Necháva ich ukončiť jazdu pri hraniciach a cestujúcich presadnúť na švajčiarske spoje. Dôvodom je precízne nastavený švajčiarsky cestovný poriadok, v ktorom jeden oneskorený vlak môže spustiť dominový efekt.
Keď švajčiarsky poriadok narazí na nemeckú realitu
Najnovší prípad sa odohral na trase Stuttgart – Zürich. Intercity nemeckej Deutsche Bahn mal pokračovať až do Zürichu, no pre trinásťminútové meškanie ho švajčiarska strana nechala ukončiť jazdu v Schaffhausene. Cestujúci tak museli zmeniť vlak a pokračovať švajčiarskym spojom.
Podľa informácií švajčiarskeho portálu Nau.ch je hranica na zásah ešte prísnejšia: ak sa predpokladá, že vlak dorazí do Schaffhausenu s meškaním viac ako šesť minút, SBB pripraví náhradný spoj a podľa prevádzkových možností ho nasadí.
Opatrenia proti prenášaniu meškaní zo zahraničia fungujú už od leta 2024. Od decembra 2025 sa zmenil režim na trase Stuttgart – Zürich: každý druhý vlak sa plánovane končí už v nemeckom Singene, kde cestujúci prestupujú na spoj do Švajčiarska.
Podľa SBB sa vďaka novému systému zlepšila dochvíľnosť príchodov do Zürichu približne o 20 percentuálnych bodov, na viac ako 80 percent. Náhradný vlak zo Schaffhausenu musel do februára 2026 zasiahnuť približne stokrát. Pre cestujúcich to znamená občasný prestup navyše, pre železničnú sieť však ochranu tisícov ďalších spojov.
Švajčiarsko funguje podľa jedného rytmu
Švajčiarska železnica má jednu vlastnosť, ktorú si cestujúci často uvedomia až vtedy, keď ju zažijú: vlaky, autobusy, lode a dokonca aj horské lanovky na seba nadväzujú ako súčasti jedného veľkého cestovného poriadku.
Základom je systém pravidelného taktového grafikonu, ktorý zaviedli v roku 1982. Spoje na dôležitých trasách odchádzajú v pravidelných intervaloch, spravidla každú hodinu alebo polhodinu, a ich časy sú navzájom zosúladené. Ak vlak príde do väčšieho prestupného uzla tesne pred celou hodinou, cestujúci môžu prestúpiť na ďalšie spoje, ktoré odchádzajú krátko po nej.
Tento systém nevymyslela veľká technologická firma. V 60. rokoch sa skupina nadšencov a zamestnancov železníc pustila do projektu, ktorý mnohí považovali za nereálny. Ich úlohou bolo zosúladiť železničnú dopravu v celej krajine tak, aby na seba jednotlivé spoje nadväzovali. Po rokoch plánovania a úprav infraštruktúry sa to podarilo v roku 1982.
Neustále ladenie
Švajčiari nezačali tým, že by jednoducho prikázali rušňovodičom jazdiť rýchlejšie. Najskôr prispôsobili železničnú sieť tomu, aby takýto systém vôbec mohol fungovať. Neskôr program Bahn 2000 zvýšil kapacitu tratí, zlepšil prestupy a spoľahlivosť spojení. Pravidelný takt sa odvtedy neustále dolaďuje.
Preto je niekoľkominútové meškanie oveľa väčším problémom, než sa na prvý pohľad zdá. Ak vlak nestihne prísť do prestupného uzla včas, môže narušiť nadväznosť ďalších spojov. A ak sa to zopakuje na viacerých miestach, problém sa šíri sieťou ako domino. Švajčiari pritom denne vypravujú na svojej sieti viac ako 10-tisíc vlakov a prepravia vyše milióna cestujúcich.
Ktoré krajiny majú najpresnejšie vlaky?
Pri zostavovaní svetového rebríčka najdochvíľnejších železníc narážame na problém: jednotlivé krajiny používajú odlišné pravidlá. Niekde sa vlak považuje za presný pri meškaní do troch minút, inde do piatich, šiestich alebo dokonca dvadsiatich minút.
Podľa správy organizácie IRG-Rail, ktorá združuje európske železničné regulačné orgány, dosiahlo v roku 2024 Lotyšsko 97,8 percenta vlakov načas, Litva 96,1 percenta, Rakúsko 93,5 percenta a Švajčiarsko 93,2 percenta. Nasledovali Estónsko s 91,6 percenta, Bulharsko s 91,0 percenta, Česko s 90,0 percentom, Francúzsko s 89,0 percenta, Slovensko s 87,0 percenta, Nemecko s 82,5 percenta a Taliansko s 82,0 percenta.
Švajčiarsko dosiahlo 93,2 percenta, lebo za presný sa považuje vlak len vtedy, keď mešká menej ako tri minúty. Väčšina krajín v porovnaní používa päťminútovú hranicu. Rakúsko toleruje päť minút a 29 sekúnd, Belgicko, Poľsko a Švédsko päť minút a 59 sekúnd.
Japonský vysokorýchlostný vlak Šinkansen je samostatnou kapitolou. Spoločnosť JR Central uvádza, že na trati Tokaido Šinkansen dosiahlo priemerné meškanie jedného vlaku v roku 2024 iba 1,4 minúty, a to vrátane oneskorení spôsobených prírodnými katastrofami. Denne na tejto trase jazdí v priemere 383 vlakov. Ide však o údaj za jednu z najvyťaženejších vysokorýchlostných tratí, nie za všetky japonské železnice, preto ho nemožno priamo porovnávať s celoštátnymi štatistikami európskych krajín.
